Prvé kroky mladého vivaristu (VIII.): Inkubácia znášok
Seriál Žabčo(no)vín pre mladých teraristov a vivaristov na pokračovanie
Úspešná inkubácia znášky, alebo narodenie zdravých mláďat priamo závisí a začína u starostlivosti o samotnú samicu. Ak sme zanedbali jej vývin a zdravotný stav už v samom začiatku, nemôžeme očakávať ani bezproblémový odchov.Podstatnú úlohu zohráva aj výber miesta na odloženie znášky. Preto môžeme skúsiť v teráriu umiestniť bedničku, mne sa osvedčil napr.kelímok od rastlinného masla, v ktorom vrchnáku som vystrihol malý otvor, len aby samička sa dostala dovnútra. Jej umiestnenie od zdroja svetla je otázkou chovateľských skúseností a daného druhu zvieratka.
U gekončíkov nočných som do nádobky umiestnenej v rohu ubikácie vložil vlhký substrát (Lignocel) a samičky v inak suchom teráriu znášali práve sem. Pri chameleónoch jemenských som použil pohár od uhoriek vyplnený vlhkým substrátom. Pri odchove užoviek červených som sa znášky dočkal, keď som samičky umiestnil do vlhkého terária, pričom samotná znáška bola umiestnená pod kusom kôry. Oblúbené sú aj tzv. Velazy (umelohmotné nádoby na chov hlodavcov), ktoré prikryjeme tmavou látkou, alebo oblepíme čiernym papierom.
Vajíčko klopavky Kinosternon leucostomum postinguinale...
...a vyliahnuté mláďatko...
...a to isté po 6 mesiacoch
Blížiacu sa znášku alebo pôrod možno relatívne spoľahlivo spoznať podľa nervozity samičky, jej preliezanie nádržou, hrabanie v substráte, zníženie príjmu potravy, u hadov zvliekanie pokožky a u chameleónov i agám aj zmenou sfarbenia samičky. Občas nám však samička aj napriek týmto príznakom znášku jednoducho nevykladie a ju zadrží. To sa mi stalo u samičky užovky červenej. Dokonca začala prijímať potravu, vyhrievať sa, pospávať a jej stav sa radikálne zhoršil. Okamžite som vyhľadal veterinára. Po porade s kolegom – teraristom sme skúsili injekčne aplikovať hormón oxytocin v kombinácii s kalciom. Okrem toho sme podali aj vitamíny komplexu B, ktorý pomáha podporiť stav samičky. Napokon samička do dvoch dní znášku vykládla, ale ich inkubácia bola zbytočná. Inak by tomu bolo u chameleónov, ktorí radi zadržujú znášky. Ich vajíčka totiž prechádzajú niekoľko mesačným štádiom kľudu. Preto možno napr. v prípade úhynu samičky znášku z nej vybrať a úspešne inkubovať ju.
Inkubácia vajíčok plazov vo väčšine prípadov nie je zložitá.
Čo terarista, to rozdielny názor na použitie inkubačného substrátu. Dôležité ale je, aby tento bol dostupný, sypký, granulózny alebo hubovitý, ktorý dobre viaže vlhkosť, má dlhú životnosť a spĺňa hygienické požiadavky. Spomeňme aspoň tie druhy, ktoré našli najväčšieho uplatnenia: mech rašeliník (Sphagnum), ktorý má vynikajúcu vláknitú štruktúru a dobre viaže na seba vodu aj v neživom stave, kedy ho stačí namočiť do vody. Na rašeliník položené či ním prikryté znášky boli poznačené vysokou liahnivosťou. Rovnaké výsledky boli aj pri použití zmesi rašeliny s pieskom a zeminou, rašeliny s pieskom a čistou rašelinou či lesnou hrabankou. Čistá rašelina a hrabanka však po vyschnutí ťažko na seba viaže vodu. Oveľa vhodnejšie je použiť Lygnocel, pre vajíčka hadov rovnako možno použiť vlhké hoblovačky, kompostovú a lávovú zeminu, riečny piesok, gázu, toaletný papier a keramzit či perlit. Vhodné je použiť aj molitan, čím drobnejšia štruktúra a jemnejší na dotyk, tým lepší. Vynikajúce úspechy sa zaznamenali aj pri vermikulite, ktorý (aj perlit) nevytvára vhodné podmienky pre rast plesní.
Dôležitou podmienkou úspešnej inkubácie je aj dostatok čerstvého vzduchu, ale nie prievan. Pri citlivom zavlhčení a udržovaní vlhkosti nezáleží až tak veľmi na zvolenom type substrátu. Často sa stane, že sa substrát jednoducho prevlhčí. Krátkodobo sa väčšina vajíčok plazov so suchom dokáže vyrovnať, ale premočenie substrátu je kritické. Najsuchšie prostredie potrebujú vápenité vajíčka gekónov a korytnačiek. Stredne vlhké zase vajíčka užoviek s kožovitou schránkou a zvláštnu vlhkosť tie, ktoré počas inkubácie rastú (napr. vajíčka gekončíkov, baziliškov, niektorých agám, anolisov atď.). Problémom pri inkubácii môže predstavovať manipulácia so znáškou. Skúsenosti však jasne hovoria, že čím neskôr sa vajíčka uložia do definitívnych vhodných podmienok, tým viac klesá šanca na ich úspešnú liahnivosť. Preto je lepšie, ak s nimi po umiestnení do liahni už neotáčame po vodorovnej osy, pretože embryo sa usadzuje na hornej strane žĺtku.
Problémom môže byť začiatočnícka netrpezlivosť, ktorá vedie až k predčasnému otvoreniu vajíčok s fatálnym koncom. Odumreté a neoplodnené vajíčka sa scvrkávajú, kožovité vajíčka bývajú menšie, mäkké, lepkavé, rýchlo sa kaziace. Pri neoplodnených vápenitých znáškach zase mierne ružové a nekaziace sa. Neoplodnené vajíčka odstraňujeme (ak to kompaktnosť znášky dovolí).
Znáška vajec Emydura subglobosa albertsii v inkubátore...
...a vyliahnuté mláďatko
Kritickým bodom je samotné liahnutie. Mláďa pomocou vaječného zubu prereže škrupinku. Vo väčšine prípadov k samotnému opusteniu vajíčka prichádza až po 24 hodinách! Preto nikdy nevyberajme mláďa z vajíčka! Na druhej strane sa ale občas stane, že aj vyvinuté mladé sa z vajíčka sami nedostanú. U napr. Python regius sa odporúča po dobe liahnutia zasiahnuť a mláďaťu pomôcť z vajíčka.
O vplyve pohlavia so zreteľom na inkubačnú teplotu vedia chovatelia už dávno. Platí to predovšetkým u korytnačiek a krokodýlov, pri jašteroch je to iba u niektorých gekónoch. U známeho gekončíka nočného sa samci liahnu pri teplote nad 31 st., samičky do 29 st.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 21.10.2013 11:15 | 0 komentárov | 5396x
