Aphonopelma seemanni (Cambridge, 1897) v teráriu
Výskyt: Kostarika, Honduras, Nikaragua
Veľkosť: Samica: 5 - 8cm, samec 4 - 6cm, ale je oveľa nohatejší
Tento krásny druh vtáčkara vedecky ako prvý popísal Cambridge v roku 1897. Oblasť jeho výskytu je od strednej až po južnú Ameriku, kde si v pralesnom podraste buduje hlavne hlbšie nory.
Základné sfarbenie tohto vtáčkara je čierne alebo čierno-hnedé s výraznými bielymi alebo krémovými prúžkami na nohách, snovacie bradavky majú jemne oranžovú až tehlovú farbu. Keďže tento druh má množstvo poddruhov, sfarbenie závisí od oblasti z ktorej pochádzajú, pričom sa sfarbenie pohybuje od čiernej až po šedú s jemným prechodom do modrej. Niektoré formy sú v základnej farbe svetlohnedé, iné sú naopak olovnato šedé s čiastočným modrým leskom.
Samec je menšieho vzrastu než ako robustnejšia samica, pričom ich sfarbenie je dosť podobné.
Chov: Na chov prvých štádií sa odporúča tradičná filmovka s vrstvou vlhkého lignocelu či rašeliny a otvormi vo veku na prúdenie vzduchu. Tak tento druh chová prvý z autorov (ToPaS), pričom ich mierne rosí minimálne 1-2 týždenne. Druhý z autorov má dva jedince (7. a 8. zvl.) umiestnené v teráriách 12x20x15 cm. Na dne je vyššia vrstva vlhkého lignocelu a suché bukové lístie. Ako úkryt slúži stočený kus kôry. Samozrejmosťou je napájačka, ktorú ale treba často obnovovať, pretože ju chované jedince s obľubou zakopú do substrátu. Dávať do terária nejaké ďalšie doplnky okrem úkrytu je u tohto druhu asi zbytočné, pretože ich skoro vždy zakope a aj premiestni, takže ich treba dosť často obnovovať.
Pre chov adultného jedinca je vhodné použiť terárium o veľkosti napr. 30x20x30 cm. Teplota by sa mala pohybovať okolo 25 až 28 st. C a vlhkosť okolo 70 až 80% . Občas však necháme substrát preschnúť.
Nepatrí medzi agresívne, skôr menej agresívne druhy. Pri manipulácii je to mierne agresívny druh, ale inak je vcelku kľudný. Bráni sa však vyčesávaním chĺpkov, ale občas aj uhryznutím (jed tohto vtáčkara však nie je toxicky významný).
Odchov tohto druhu je dosť obtiažny, samica dosť často napadne samca, tak ako sa to stalo v mojom chove, alebo napriek spáreniu vôbec neurobí kokón.
Každopádne inkubácia dobrého kokónu trvá 8- 10 týždňov. Malé pavúčiky, ktoré sú ružové s čiernymi nohami, dospievajú pomerne rýchlo a za 6 až 10 mesiacov sa sfarbujú rovnako ako adultné jedince. Vďaka bezproblémovému príjmu potravy samce dospievajú vo veku 2-3 rokov. Samica je ale dlhoveká, často sa dožije aj 20 rokov.
Pre jeho nenáročnosť je to vhodný druh aj pre začiatočníkov, ale v poslednom čase sa len zriedkavo ponúka, resp. jeho cena je vyššia.
Text: Tomáš Pavlík, Štefan Čambal,VIVARISTA.sk
Foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 30.9.2013 10:45 | 0 komentárov | 3993x
