Platemys platycephala, Schneider, 1792 v akvateráriu
Chordata
Reptilia
Testudines
Pleurodira
Chelidae
Chelinae
Synonymá:
Platemys platycephala platycephala
Testudo platycephala Schneider, 1792
Testudo planiceps Schneider, 1792
Testudo martinella Daudin, 1803
Emys discolor Thunberg, 1812
Emys planiceps Schweigger, 1812
Testudo dicolor Ekstrand, 1823
Emys canaliculata Spix, 1824
Hydraspis canaliculata Bell, 1828
Hydraspis planiceps Bell, 1828
Clemmys planiceps Ritgen, 1828
Emys carunculata Cuvier, 1829
Emys platicephala Cuvier, 1829
Platemys planiceps Wagler, 1830
Chelys (Hydraspis) planiceps Gray, 1831
Emys caniculata Gray, 1831
Emys constricta Cuvier, 1831 (nomen nudum)
Hydraspis constricta Gray, 1831
Emys martirella Schinz, 1833
Platemys canaliculata Wagler, 1833
Platemys martinella Duméril & Bibron, 1835
Hydraspis (Phrynops) discolor Fitzinger, 1835
Platemys platycephala Boulenger, 1889
Platemys platicephala Kasper, 1903
Platemys platemys Dunn, 1945
Platemys plathycephala Orcés, 1949
Platemys platycephala platycephala Ernst, 1984
Platemys platycephala melanonota
Platemys platycephala melanonota Ernst, 1984
Platemys platycephala melanota Highfield, 1996
Vo svojej domovine, v Južnej Amerike, je najhojnejším druhom. Paradoxne, v teráriách, patrí medzi vzácne chovaný druh vodnej korytnačky.
Rod Platemys Wagler,1830 obsahuje jediný druh Platemys platycephala (Schneider,1792) s dvomi poddruhmi: Platemys platycephala platycephala (Schneider,1792) a Platemys platycephala melanonota, pričom druhý zelenosivočierny poddruh Ernst opísal až v roku 1984.
Táto okolo 18 – 20 cm veľká korytnačka do značnej miery pripomínajúca austrálsky rod korytnačiek Emydura, má svoju domovinu v severnej, západnej a časti strednej Južnej Amerike, vo Fr.Guyane, Suriname, Guyane, Venezuele, Kolumbii, severnej Brazílii, východnom Ekvádore, Peru a severnej Bolívii. Najčastejšie ju možno nájsť v plytkých močaristých zarastených vodách, rybníčkoch, pričom ju možno predovšetkým po dažďoch zastihnúť aj na potulkách vo vlhkom podraste.
Pre Platemys platycephala je najviac typický jej veľmi plochý, oválny pancier, ktorý medzi dvojicou pozdĺžnych kýlov nesie výraznú predĺženú preliačinu. Jej karapax je žltogaštanový až orieškovohnedý, so žltými, tmavohnedými či až čiernymi škvrnami, ktoré vytvárajú charakteristický vzor. Samec má stred plastróna tmavohnedý až čierny, u samici je svetlohnedý, pričom žlté lemovanie je takmer minimálne. U samca je, naopak, výrazné. Okrem toho je samec v porovnaní so samicou väčší, má konkávny plastrón a dlhší chvost. Hlava je zvrchu oranžovožltohnedá, zboku a zospodu je tmavohnedá až čierna. Na podhrdlí sa nachádza dvojica malých mäsitých výrastkov. Plávacia blana medzi prstami končatín je menej vyvinutá, čo z nej robí len priemerného plavca.
Plastrón Platemys platycephala platycephala
Plastrón Platemys platycephala melanonota
Pred časom sa mi do chovu podarilo získať mladý párik (samček 15 cm, samička 13 cm) týchto nesmierne zaujímavých korytnačiek pôvodom z dovozu. Po karanténe som im pripravil akvaterárium 100x50x50 cm s výškou vodnej hladiny 10-15 cm. Pre udržanie čistoty vody o teplote 28-32 st.C som použil výkonný akvarijný filter. Suchú časť ubikácie tvorila väčšia umelohmotná miska so štrkom, nad ktorou bola 60 W žiarovka a žiarivka so slnečným spektrom žiarenia. Tým som dosiahol požadovanú teplotu 25-30 st.C. Do nádrže som dal aj členité korene, na ktorých sa korytnačky s obľubou vyhrievali a umelohmotné rastlinky.
Karapax Platemys platycephala
V potrave je nevyberavá. Tvoria ju predovšetkým drobné až stredne veľké ryby, novorodené holíčatá myší, mrazený väčší planktón, larvy hmyzu, slimáky, dážďovky, múčne červy, granulované krmivo, chudé mäso a občas v mojom chove prijali aj rastlinnú stravu(jablko, slivka, banán, uhorka, šalát). Pri podávaní potravy treba pamätať na skutočnosť, že tento druh korytnačky má malú tlamu, preto väčšiu potravu nedokáže prehltnúť.
Odchov v opatere človeka je doteraz vzácnou udalosťou. V každom prípade párenie i jednotlivé znášky vajec prebiehajú počas celého roka. V prírode sa vajíčka umiestnené v plytkých vyhrabaných priehlbinách ďaleko od vody našli vo februári, máji a októbri. Znáška obsahuje spravidla 4 až 6 vajec, ktoré sa inkubujú pri teplote 28-30 st.C 108 až 115 dní. Mladé korytnačky sa sfarbením podobajú dospelým a ich odchov je jednoduchý.
Pri ohrození sa táto málo známa korytnačka stiahne do panciera tak, že hlavu skrúti nabok a privrie oči.
V opatere človeka sa môže dožiť aj 30 rokov.
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 27.9.2013 14:09 | 0 komentárov | 2335x
