Intoxikácia škorpiónom Hottentotta trilineatus (Peters, 1862)
Ja som urobil chybu a zažil zodpovedajúce následky pri chove afrických škorpiónov Hottentotta trilineatus.
Ako zvyčajne som toho dňa otvoril krabičku s mladou samicou tohto druhu, aby som doplnil vodu a ponúkol jej nejakú potravu. Voľba padla na synantropného pavúka Steatoda grossa, ktoré sa vyskytujú v našej pivnici veľmi často. Svojím veľkým mäsitým bruškom vyzerajú ako ideálna potrava a naozaj ich zbožňujú hlavne hlodavce a škorpióny ich tiež pár prijali bez väčších problémov.
Teraz sa to však vyvíjalo inak. Po vhodení pavúka do ubikácie ho samica ulovila okamžite pedipalpami, prehla postabdomen ku koristi, aby do nej zabodla jedový hrot. Jej telson a chelicery sa v okamihu premenili na chuchvalec lepivej látky oblepený substrátom. Snovačky Steatoda grossa totiž vylučujú lepivú látku na svoju obranu, podobne ako snovačky rodu Latrodectus. Samozrejme, jakživ som o tejto obrane nepočul a ani ju nevidel, keď som snovačky skrmoval Euscorpiusom či Babycurusom. Nuž, asi osud chcel, aby som si to vyskúšal pri nejakom toxicky významnejšom druhu...
Zatiaľ, čo snovačka ležala so skrčenými nohami v príbytku svojho nádejného stravníka, ten sa zatiaľ točil v kruhu s veľkým množstvom substrátu na chelicerách. Keďže sa nedokázal uvoľniť a len s ťažkosťami pohybovať, vzal som pinzetu, uchopil nešťastníčku za metasomu a chelicery jej očistil. Veľké množstvo substrátu som odstránil, ako aj lepkavú látku, ktorá ale šla dole len s ťažkosťami. Kvôli krátkej pinzete som mal oprávnené obavy z tohto "chirurgického zákroku" a, pravdu povediac, nebolo mi všetko jedno. V duchu som preklínal pochybnú odchytenú stravu a velebil domáce chovy kŕmneho hmyzu.
Ošetrenú a hladnú Hottentottu som práve vracal do jej ubikácie, keď v okamihu, ako som škorpióna uvoľnil z pinzety, pobehla po substráte až na vyvýšenú kôru a podarilo sa jej bodnúť do mojej, práve sa odťahujúcej ruky. Okamžitá silná pálčivá bolesť ma presvedčila o tom, že sa trafil až priveľmi dobre a okamžite sa vzdal ďalších pokusov na jeho lepšie očistenie, zatvoril som box, vzal pero a papier a čakal, čo sa bude diať.
Z mojich horko-ťažko napísaných poznámok nakoniec vzniklo toto:
19:00: Intoxikácia, bodnutie do prvého článku pravého ukazováka, okamžitá ostrá pálčivá bolesť.
19:00-19:30: Pulzujúca silná bolesť postupujúca od miesta vpichu ďalej po ruke, silná meravá bolesť pod pravou pazuchou. Prst pohyblivý, bolesť ustupuje, v prste cítiť mravenčenie. Postupne na pravej strane hrudníka cítiť tlak a pálčivú bolesť. Dýchanie v poriadku.
19:30-20:30: Prst čoraz citlivejší, bolesť pod pazuchou i v hrudníku mizne, bolí a citlivé je len miesto vpichu. Ľahké začervenanie bruška prstu.
01:00: Stŕpnutie prsta mizne, objavuje sa bodavá bolesť v oblasti bránice a hrudníka.
Druhý deň večer: Ľahká bolesť srdca pri menšej námahe, nemusí súvisieť s intoxikáciou.
Musím podotknúť, že hoci som neprepadol panike, nebolo mi všetko jedno. Keď sa bolesť dostala až na pravú stranu hrudníka, bol som, v prípade, že sa to bude stupňovať, rozhodnutý zavolať si záchranku. Našťastie bolesť už ďalej nepostupovala. Možno do kariet mi nahrala aj skutočnosť, že škorpión vypustil veľkú časť jedu do pavúka a do pinzety, do ktorej v obrane bodal.
A ako to dopadlo s nešťastnou Hottentottouť Zvyšky lepkavého sekrétu snovačky z chelicer sa jej podarilo očistiť a večer, keď som jej podal švába, bezozbytku ho skonzumovala. Nuž som sa jej aspoň ospravedlnil za môj prešľap dúfajúc, že sa na mňa veľmi nehnevá. A spomenul som si na môj obľúbený citát: "Každá skúsenosť je cenná"...
Pavol Purgat, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 24.8.2013 17:02 | 0 komentárov | 3391x
