Pelodryas (Litoria) caerulea (White, 1790) v teráriu
Pelodryadinae
Vedecký popis: (White, 1790)
Typová lokalita: "New South Wales", Austrália
Holotyp: Formerly in Leverian Museum
Synonymá:
Rana Caerulea White, 1790
Rana austrasiae Schneider, 1799
Rana coerulea — Daudin, 1802
Hyla cyanea Daudin, 1803
Hyla coerulea — Oken, 1816
Calamita cyanea — Fitzinger, 1826
Calamites coerulea — Wagler, 1830
Calamites cyaneus — Wagler, 1830
Hyla (Calamites) cyaneus — Fitzinger, 1843
Pelodryas caeruleus — Günther, 1859
Calamita cyanea — Fitzinger, 1861
Pelodryas coeruleus — Günther, 1863
Pelodryas caerulea — Peters and Doria, 1878
Hyla caerulea — Boulenger, 1882
Hyla irrorata De Vis, 1884
Pelodryas caerulea — Boettger, 1900
Hyla coerulea — Gadow, 1901
Hyla caerulea caerulea — Copland, 1957
Litoria caerulea — Tyler, 1971
Litoria irrorata — Tyler, 1971
Pelodryas irrorata — Wells and Wellington, 1985
Pelodryas caerulea — Savage, 1986
Obrovská zavalitá „usmievavá“ zelenohnedá žaba s veľkými korálkovými prísavkami na každom prste - to je Pelodryas (Litoria) caerulea.
Výskyt: Táto krásna žaba pôvodom zo severnej a východnej Austrálie a juhu Novej Guineje sa v našich chovoch objavila už v 60.tych rokoch a vydržala v nich prakticky až podnes. Jej priam sympatickému vzhľadu málokto z chovateľov odolá. A ak sa k tomu pridá aj pomerne ľahký chov v opatere človeka, Pelodryas (Litoria) caerulea predstavuje druh veľmi vhodný na chov pre začiatočníkov, ako i pre pokročilých teraristov.
Ide o zavalitú, silnú stromovú žabu dorastajúcu do veľkosti až 11 cm (samce merajú 8 cm a majú voľnejšiu, vráskavejšiu a tmavšiu kožu na hrdle), ktorej sfarbenie prechádza od zelenej, hnedej až po špinavo bielu a šedomodrú (a všetky ich odtiene), nezriedka doplnenú o biele bodky po tele.
Chov v teráriu: Ja som svoj prvý mladý párik získal v roku 1996 prostredníctvom importu. Po karanténe som ich umiestnil do terária 50x50x60 cm do spoločnosti iných rosničiek. Zariadenie ubikácie tvorila väčšia plytká nádrž s menenou vodou (cca.25-27 st.C),hrubšie konáre a samorasty, živé (Sanseveria sp., Scindapsus sp.)i umelé rastliny. Ohrev zabezpečovala 25 W žiarovka (teplotný gradient: 30, v noci 25 st.C, 12 hodín denne). V priebehu roku 1997 som získal druhý mladý párik a chovnú skupinu 2,2 som umiestnil do terária 100x60x70 cm. Zariadenie bolo v oboch prípadoch rovnaké, substrát som však nepoužil. V pravidelných intervaloch som terárium výdatne rosil vlažnou vodou, čím sa udržiavala vhodná vlhkosť 60-80%. Ako potravu som týmto súmračným až nočným žabám predkladal najrôznejší hmyz: šváby, cvrčky, sarančatá, smýkaný hmyz, doplnený o niekoľkodňové holíčatá. Vzhľadom na pažravosť a sklon k obezite, ju treba kŕmiť striedmo.
Rozmnožovanie: V prírode dochádza k rozmnoženiu v období dažďov (XII – II), ktoré je typické výraznými výkyvmi teplôt a mohutnými dažďami. Úspech sa v teráriu dostaví aj pri hormonálnej stimulácii prípravkom Surfagon, aplikovaným injekčne podľa hmotnosti zvierat. Do 24 hodín po aplikácii väčšinou dochádza k znáške rôsolovitých 1 mm veľkých vajíčok. Je ich úctihodné množstvo: 800 až 2000. Za tri dni sa z vajíčok liahnu nitkovité žubrienky. Ďalšie dva dni potrebujú na rozplávanie a začatie s príjmom prvej potravy - rias. Pridať im možno aj sparený šalát, špenát, žihľavu, vločkové krmivo a suchý koncentrát živočíšnych krmív určený pre rybky.
Vhodné je rozdelenie žubrienok do menších skupín. Inak dochádza k ich rozdieľnemu rastu na úkor menších. Po 26.dni sa prvým žubrienkam objavujú zadné nohy a 41.(niekedy až oveľa neskôr)deň dochádza u nich k metamorfóze pri teplote 25-27 C. Vodu so žubrienkami je vhodné filtrovať bežnými molitanovými filtrami a denne odkaľovať.
Ďalší odchov malých žabiek prebieha v hygienických teráriách. Ako potravu im predkladáme najmenšie nymfy svrčkov a švábov. Dospelosti dosiahnu za 1 rok.
Vo svojej domovine táto žaba dostala prezývku White s Tree Frog (biela stromová žaba), v nemeckom jazyku Korallenfinger (korálky na prstoch), čo plne vystihuje jej vzhľad. Ekvivalent v slovenskom jazyku jej pridelil nie príliš vhodný názov rosnica siná. Svojou schopnosťou prežívať dlhé obdobie bez vody sa veľmi dobre prispôsobila životu v tesnej blízkosti človeka (kúpeľne, poštové schránky, misky pod kvetináčmi atď.).V literatúre sa uvádza ako vhodný aj voľný chov v byte za dodržania určitých pravidiel.
V chovoch sa občas vyskytne aj príbuzná Litoria infrafrenata s obdobnými nárokmi na chov.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 10.6.2013 13:31 | 0 komentárov | 3050x
