Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Užovka stromová (Zamenis longissimus), (Laurenti, 1768)

Užovka stromová je svalnatý, no štíhly had s malou úzkou hlavou, štíhlym telom a dlhým chvostom. Silné telo a brušné štítky jej umožňujú vynikajúco loziť po kríkoch a stromoch. Šupiny sú hladké a lesklé. Hlava je výrazne oddelená od tela. Oči majú veľkú oválnu zrenicu, typickú pre hady s dennou aktivitou. Chrbtových šupín má 21 až 23 rád, chrbtových od 205 do 260 a podchvostových 50-91.
Mláďatá majú škvrnitý chrbát a na žltohnedom podklade sú hnedé až gaštanovo hnedé škvrnky. Týmto svojím sfarebením sa tak nápadne ponáša na mladú užovku Natrix natrix, kedže za hlavou je aj žltkastá polmesiačiková škvrna, ktorá pretrváva až do dospelosti. Dospelí jedinci majú sfarbenie olivovohnedé, sivožlté alebo čiernohnedé bez škvŕn. Dosť častý je výskyt tmavých až čiernych jedincov. Dospelé užovky majú šupiny lemované bielymi okrajmi. Brušná časť je slamenožltej farby, ktorá je identifikačných znakom pri jedincoch bežného sfarbenia. Najlepším určovacím znakom je jeden veľký predočný štítok, dva zaočné a absencia malého očného štítku. Zimu prečkáva v skalných dierach a bútľavých stromoch. Zimovisko opúšťa v apríly.

Zamenis longissimus obýva celú teplejšiu časť južnej Európy od východného Španielska, Francúzka, Talianska a Balkán až po Kaspické more. V strednej Európe obýva najteplejšie miesta a len zriedka sa rozširuje aj do severnejších oblastí. Lokálne rozšírenie v Nemecku a Česku sa pokladá za dôsledok umelého rozšírenia v minulosti.

Užovka stromová obýva predovšetkým nížiny a stredné polohy. Vyhľadáva teplé slnečné oblasti lesostepného charakteru, svetlé háje a listnaté lesy, kde sa zdržuje predovšetkým v nižších úrovniach krovinatého porastu. Je možné ju zastihnúť aj v starých opustených lomoch, viniciach, železničných násypoch, kamenných múroch, zarastených kamenistých stráňach a pod. Súčasťou jej biotopu býva takmer vždy neďaleký háj či vlhký lesík s množstvom úkrytov v dutých stromoch, skalných štrbinách, zarastených múroch, prípadne v kope zrúbaných stromov. Vyhľadáva lokality otočené na juh, kde sa rada vyhrieva.
Na Slovensku žije pôvodná populácia tejto užovky, ktorá sa sem dostala prirodzeným spôsobom bez zásahu človeka. Vyskytuje sa na teplých miestach v Malých Karpatoch, Kováčovských vrchoch, Poľane, Vihorlate, Slovenskom Krase, Krupinskej planine a pri Beckove.

Užovka stromová je náš najdlhší had, ktorý bežne dorastá okolo 150-170cm, výnimočne môže dosiahnuť až dĺžky dvoch metrov.

Užovka stromová sa živí výhradne živými alebo uhynutými teplokrvnými živočíchmi. Loví prevažne drobné hlodavce, krtov a iné hmyzožravce, zriedka vtáky a vtáčie vajcia. Dospelé užovky len vzácne lovia jašterice, ktoré sú ale dôležitou potravou mladých jedincov.

Samce sa od samíc odlišujú bielym bodkovaním na šupinách.

Hlavná doba párenia nastáva koncom mája a trvá približne až do polovice júna. Samce intenzívne pátrajú po okolí a hľadajú samice ochotné k páreniu. Pri stretnutí dvoch samcov dochádza k rituálnemu súboji o samicu, pri ktorom obaja hady prepletajú svoje krky a snažia sa druhého pritlačiť k zemi. Slabší jedinec nakoniec vždy ustúpi. Samotná kopulácia prebieha prakticky ako u ostatných užoviek s tým, že samec do polovice júna zvyčajne neprijíma potravu. Od polovici júna až do polovice júla vyhľadávajú samice vhodné miesta na nakladenie vajec. Väčšinou sú to miesta v dutých pňoch, dierach stromov a kompostoch v blízkosti ľudských obydlí. Do teplého a vlhkého substrátu samice kladú od 5-15 bielych, pozdĺžnych kožovitých vajíčok, ktoré sú 50-70mm dlhé. Mladé užovky sa liahnu po cca. 2-3 mesiacoch a merajú 25-30 cm. Do jesene väčšinou neprijímajú potravu, zvliečú sa z kože a zaliezajú na zimný spánok.

Najviac sú ohrozené izolované populácie v Česku a na Slovensku, z ktorých väčšina prežíva na plošne obmedzených územiach v málo početných stavoch. Cieľom ochrany je predovšetkým zachovanie pôvodných biotopov.

(šč), VIVARISTA.sk
Foto: © Skyrra

| Vytlačiť článok |

Šéfredaktor | 19.3.2013 17:42 | 0 komentárov | 5268x


www.aquabooks.cz zoochov.cz