Chov agamy Laudakia (Placoderma) melanura Blyth 1854 v teráriu
Neskôr boli agamy od nich oddelené na základe geografického miesta výskytu vzhľadom na to, že sa jedná o ázijských a európských zástupcov palearktických agám.
Podľa niektorých zdrojov (napr. Henkel, 1995) by tento rod mal obsahovať jediný druh, a to Laudakia tuberculata. Podľa doterajšej taxonómii sa však do rodu Laudakia radí asi dvadsať druhov, pričom práve druh L. tuberculata je považovaný za typový druh.
Počas mojej teraristickej praxe sa mi do chovu podarilo v lete roku 1996 získať dva dospelé páriky agamy Laudakia melanura spolu s ďalšími druhmi jašterov. Všetky štyri jedince prišly vo veľmi zlom zdravotnom stave, čo sa neskôr podpísalo aj pod ich dĺžku života v teráriu, kde vydržali necelý rok. Jeden zo samcov bol natoľko vychudnutý, že bol doslova zázrak, keď začal po aklimatizácii prijímať živý hmyz. Druhý samec bol na tom o čosi lepšie, ale aj on mal problém s príjmom potravy. Jedna zo samičiek sa o niekoľko hodín po vybalení vrhala na akýkoľvek predložený hmyz. Druhá samica ale prišla, rovnako ako samce, veľmi vychudnutá. Skúšal som im predkladať aj najrozličnejšie ovocie i zeleninu, ale táto zostala bez povšimnutia.
Dva páriky agám som po karanténe umiestnil do terária o veľkosti 100 x 100 x 100 cm, kde zariadenie pozostávalo zo skál a väčších kameňov a piesku pomiešaného s Lignocelom. Ako dekorácia slúžila umelá robustnejšia rastlina. Nechýbala ani miska s čistou vodou a tri 40 W žiarovky doplnené o žiarivku so slnečným spektrom UV žiarenia.
Aj v prírode obýva tento až 30-35 cm veľký druh agamy skalnaté, balvanité, riedko zarastené biotopy . Ako Terra typica sa uvádza Kashmir (Salt Range, Punjab), India, samotný výskyt je uvádzaný z Iránu, Pakistanu, Indii (NW Punjab).
Mnou získané jedince mali na chrbte a predovšetkým na dlhom chvoste veľké šupiny usporiadané taškovito do priečnych rád, na bokoch boli šupiny o niečo drobnejšie. Tento druh agám má nápadné kožné záhyby, vytvárajúce od hlavy cez krk až za predné končatiny pozdĺžnu ryhu. U vychudnutého jedinca bola táto ryha omnoho výraznejšia, pričom siahala až po zadné končatiny.
Jedince v mojom chove boli uhľovo čierne, pričom na chrbte mali šedé naznačené mramorovanie. Ich celodenná aktivita pozostávala z vyhrievania sa pod nízko zavesenou žiarovkou, pričom zopár krát som mal možnosť ich zazrieť aj na inštalovanom kuse dreva, pod ktorým si väčší samec vyhrabal úkryt a začal si vyhradzovať svoje teritórium. Menší zo samcov osídlil druhú časť terária, ale zdalo sa, že sa skôr správa podriadene voči podľa všetkému nadriadenému samcovi. Či mohlo dôjsť aj v takomto malom teráriu k teritoriálnemu správaniu sa, nemožno s určitosťou povedať. Samičky sa usídlili pod väčšou plochou bridlicou. Piť vodu z misky som ich nikdy nevidel, ale po rannou miernom porosení kvapky vody olizovali z predmetov v teráriu. Občas sa zvieratá namočili v mokrom substráte.
Pri náhodnom prechodnom zvýšení teploty v ubikácii začali byť agamy nervózne a nepokojné až kým sa teplota neustálila na rozhraní 25 - 28 st.C. Nočná teplota nikdy neprekročila hranicu 20 st.C.
Za potravu im slúžili svrčky banánové aj dvojškvrnné, kobylky rodu Locusta sp., šváby, v lete smýkaný hmyz, ktorý cez zimné mesiace bol doplnený aj o múčne červy T. molitor a Z. morio. Predloženú potravu som vopred poprášil vitamínmi. Agamám som skúšal predložiť aj čerstvo narodené holíčatá laboratórnych myší. Jedna zo samíc holíčatá ignorovala, druhá však po chvíli jedno holíča napokon prijala.
Celkový zdravotný stav agám, aspoň sa tak zdalo podľa pribúdania hmotnosti, sa postupne začal zlepšovať. S príchodom jarných mesiacov roku 1997 ale začali postupne agamy chradnúť. Najskôr uhynul jeden zo samcov, po mesiaci na to aj samica. Druhý samec so samicou sa stali obeťou zlodeja, ktorý sa v lete 1997 vlámal a popri tom doslova zmasakroval chovnú stanicu, kde boli umiestnené aj ďalšie druhy teráriových zvierat.
Agama Laudakia melanura je relatívne ľahko chovateľný druh jaštera pri splnení všetkých životných podmienok ako je priestor, teplota, potrava. U tejto agamy bola až nápadná celková krotkosť, pretože u agám niektorých iných druhov je to práve až nadmerná plachosť, ktorá ich znemožňuje chovať v malých nádržiach.
Príčinu úhynu prvého párika agám si nedokážem presne vysvetliť. Je však celkom možné, že sa pod ich smrť podpísala až nadmerná vychudnutosť už pri ich získaní. V opačnom prípade by z nich boli určite bývali takmer vhodné teráriové zvieratá pre skúsenejších teraristov.
Text a foto: Štefan Čambal a archív
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 8.3.2013 07:40 | 0 komentárov | 3515x
