Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Chov saranče sťahovavej (Locusta migratoria)

Tento až 3 – 6 (5) cm veľký druh sarančí pôvodom z južnej Európy, severnej Afriky a Blízkeho Východu sa často chová ako vhodná potrava pre množstvo teráriových živočíchov. V chovoch sa objavuje aj jej príbuzná 7,5 cm veľká saranča všežravá (Schistocerca gregaria), ktorá ale vyžaduje ešte vyššiu teplotu (32 - 35 st. C) i svetelnú intenzitu než L. migratoria. Okrem nej možno s úspechom chovať aj saranču egyptskú (Anacridium aegyptium), ktorá je veľkostne porovnateľná s L. migratoria a ani spôsobom chovu sa od nej nijako výrazne nelíši. Väčšia pozornosť chovateľov sa zameriava na farebnejšie tropické druhy (Zonocera variegata, Zonocera elegans, Romalea microptera, Tropidacris violaceus, Proscopia oculata, Aularches miliaris, Chondracris rosea atď.). V článku sa budeme zaoberať prvým druhom, sarančou sťahovavou (Locusta migratoria) pohľadom dvoch autorov.



Teplota: Za optimálnu teplotu pri chove saranče sťahovavej možno pokladať rozpätie 30 - 35 (najlepšie však 40)st. C, v noci môže poklesnúť na 20 - 25 st.C.
Svetelné podmienky: Tento druh je svetelne veľmi náročný. Chovatelia odporúčajú svietiť 12 až 18 hodín denne. Pri slabom osvetlení sa samci nepária. Odporúča sa okolo výhrevného telesa (aspoň 25 W žiarovky) umiestniť pletivový valec, po ktorom sa saranče pohybujú a tak majú sa možnosť intenzívne vyhrievať. Problém okolo vyhrievania ubikácie so sarančatami možno riešiť aj s pomocou výhrevného kábla či dosiek. Vhodné je celý chov umiestniť do miestnosti s veľkými oknami či aspoň nainštalovať žiarivky s teplým bielym svetlom.

Vlhkosť: Nízka až veľmi nízka (30 až 40%), úplne postačuje vlhkosť zo zelenej stravy.



Chovná nádrž: Veľkosť nádrže na chov Locusta migratoria záleží na počte chovaných exemplároch, napr. pre 300 exemplárov sa odporúča veľkosť 50 x 50 x 60 cm. Mala by ale mať dostatočne veľké vetracie otvory (napr. zadnú stenu z mušieho pletiva), ktoré zaisťujú potrebnú cirkuláciu vzduchu. Na dne insektária je potrebné umiestniť drôtený rošt, pod ktorým je plechová vysunovacia zásuvka, do ktorej padá trus. Takto možno nádrž ľahko čistiť. Otvory v rošte by mali byť iba tak veľké, aby cez ne nemohla preliezť ani čerstvo vyliahnutá nymfa a zároveň cez ne mohol prepadať trus dospelých sarančí. V chove sa osvedčila veľkosť týchto ok 3 x 3 mm. Bočná a zadná stena by mala byť drsná, aby sa po nej sarančatám dalo pohybovať a kľudne sa zvliekať.

Kŕmenie: Základom výživy sarančí sú rôzne druhy tráv v čerstvom stave. V zime ich nahradíme naklíčenou pšenicou. Okrem toho majú saranče v miske stále k dispozícii aj ovsené vločky, pšeničný šrot, sušené mlieko atď. Saranče možno prikrmovať aj rôznymi druhmi ovocia a zeleniny. Zelená tráva je ale nevyhnutná. Denná dávka zeleného krmiva, ktorú musíme sarančatám zaistiť, musí mať aspoň takú hmotnosť, aký je súčet hmotnosti všetkých jedincov, ktoré doma živíme. V prípade, že im ale potravu obohacujeme o ďalšie krmivá, spotreba zelenej hmoty sa zmenšuje. Dôležité je, aby sme sarančatám dávali potravy len o niečo málo viac, než dokážu za deň spotrebovať. Inak môže dôjsť nielen k jej zapareniu a zaplesneniu, ale môže sa stať taktiež príčinou ochorenia a hromadného úhynu.



Chov: Na kladenie vyžadujú saranče nádobky s vlhkou zeminou (podobne ako u svrčkov), ktoré by ale mali byť aspoň 10 cm hlboké. Samičky kladú v jednej znáške priemerne 40 - 140 vajíčok, ktoré obaľujú ešte zvláštnou penovou hmotou (ootéka), pričom vytvárajú stĺpec od vajíčok až na povrch pôdy.

Dĺžka vývoja: Mláďatá o veľkosti 1 mm sa liahnu pri teplote 40 st.C za desať dní po znesení vajíčok. Prekonávajú asi 5 - 6 zvliekaní. Od vyliahnutia po imágo trvá vývoj približne 40 až 50 dní. Za ďalšie dva týždne sa začínajú saranče páriť a týždeň na to kladú samičky svoju prvú znášku. Imágo sa dožíva 2 - 3 mesiace života, za kedy môže samica naklásť podľa ročného obdobia až 6 - 8 znášok.

Choroby: Sarančatá trpia predovšetkým ochorením parazitickými červami z rodu Mermis. Tieto ako vlas hrubé červy dosahujú veľkosť až 20 cm, pričom žijú v tele hostiteľa, ktorého tým veľmi oslabujú. Ich prítomnosť zistíme po prekrojení čerstvo uhynutých imág medzi hlavou a hruďou. Okrem toho sarančatá trpia aj prvokmi, ktoré možno diagnostikovať iba mikroskopicky v malpigických trubiciach. Bakteriálne ochorenie spoznáme podľa červeného sfarbenia mŕtvych jedincov, ktorých telový obsah sa rozkladá a hnilobne zapácha. Proti týmto ochoreniam sa v chovoch bránime udržovaním nízkej vlhkosti, dávkovaním zodpovedajúceho množstva potravy, každodenným sledovaním zdravotného stavu chovaných jedincov, prísnou karanténou novozískaných jedincov a predovšetkým neskrmovaním trávy, ale oveľa radšej naklíčeným obilím.



Saranče druhý z autorov (mb) priniesol 25.10. Umiestnil ich do veľkeho akvária, ktoré bolo trochu prerobené na ich chov. Akvárium o rozmeroch 50x50x50 cm navýšil drevenou konštrukciou tých istých rozmerov. Na túto konštrukciu napol sieťku. Z bočnej strany mal urobené dvierka. Na dno dal 10 cm vrstvu lignocelu. Osadil viac konárou a do rohu akvária položil vysokú nádobku asi 15 cm taktiež s lignocelom. Do takto urobeného akvária vpustil 5 samčekov a 5 samičiek. Tri krát do týždňa interiér ubikácie trošku porosil. Ako potravu dával ďatelinu alebo čínsku kapustu. V miske mali stále ovsené vločky. Na vrchu mal umiestnené osvetlenie, ktoré slúžilo skor ako zdroj tepla. Teplotu udržiaval od 27 do 37 stupňov. Na konároch pod osvetlením sa často vyhrievali.
Dňa 13.11. spozoroval prvé párovanie. Potom sa to opakovalo a 28.11 zbadal samičky v pripravenej nádobke klásť vajíčka. Substrát v nádobke často rosil. V jedno ráno a to 28.12. zbadal ako sa liahnú maličké sarančatá. Hneď porosil ubikáciu, nech sa napijú. Ešte v ten ďeň začali konzumovať potravu. Zo začiatku boli čisto zelené, ale po zvlekoch menili sfarbenie stále inač, najčastejšie boli zelenožlté s čiernymi fľakmi. Takto sa postupne zvliekli 5x až do dospelosti. V dospelosti sú už okrídlené. Saranče sú krásne, aj keď v poľnohospodárstve páchajú veľké škody.

Literatúra: Skuhravý et al. (1968): Metody chovu hmyzu, Academia, Praha, 288


Text: Štefan Čambal, Martin Baran
Foto: Martin Baran

| Vytlačiť článok |

Šéfredaktor | 1.3.2013 09:18 | 0 komentárov | 1971x


www.aquabooks.cz zoochov.cz