Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Pterinochilus murinus – nádherný, ale i agresívny

Systematika
Arachnida
Araneae
Mygalomorphae
Theraphosidae
Harpactirinae
Pterinochilus

Pterinochilus
Pocock, 1897
= Pterinochililides Stand, 1920
Pterinochilus alluaudi Berland, 1914.... Kenya
Pterinochilus chordatus (Gerstäcker, 1873) ..Ethiopia, Kenya, Somalia, Sudan, Tanzania, Uganda
= Pterinochilus widenmanni Strand, 1906
= Pterinochilus raptor Strand, 1906
= Pterinochilus affinis Tullgren, 1910
= Pterinochilus sjoestedti Tullgren, 1910
= Pterinochilus carnivorus Strand, 1917
= Pterinochilus brunellii Caporiacc, 1940
= Coelogenium raveni Smith, 1990
Pterinochilus leetzi Schmidt, 2002 ......Zambia
Pterinochilus lugardi Pocock, 1900......Botswana Namibia, RSA, Tanzania, Zambia, Zimbabwe
= Idiothele pluridentatus Hewitt, 1919
= Eucratoscelus tenuitibialis Schmidt & Gelling, 2000
Pterinochilus murinus Pocock, 1897....Angola, Burundi, Congo Kinhasa, Kenya, Moambique, RSA, Tanzania, Zambia, Zimbabwe
= Harpactira elevata Karsch, 1878
= Pterinochilus mamillatus Strand, 1906
= Pterinochilus hindei Hirst, 1907
Pterinochilus simoni Berland, 1917....Angola, Congo Brazzaville, Congo Kinhasa
= Pterinochilides obenbergeri Strand, 1919
= Pterinochilus occidentalis Strand, 1919
= Pterinochilus mutus Strand, 1919
Pterinochilus vorax Pocock, 1897....Angola, Burundi, Congo Kinhasa, Rwanda,Tanzania

(Kovařík, 2006)

Synonymá:
Harpactira elevata
Pterinochilus mamillatus
Pterinochilus vosseleri
Pterinochilus hindei
Pterinochilus leetzi


V súčasnosti rozpoznávame 4 farebné varianty Pterinochilus murinus:
TCF - Typical Colour Form, UMV - Usambara Mountain Variant, RCF - Red Colour Form, DCF - Dark Colour Form.



Terárium bolo obalené v snehovo bielom hodvábe. Akoby bez života. Postával som pred nádržou a uvažoval, čo by mohla v sebe ukrývať... Po niekoľkých minútach sa skadesi objavil veľký svrček. Žeby ten bol obyvateľom terária? To určite nie!...Ale „pravý“ obyvateľ tohto čudného príbytku nenechal na seba pridlho čakať. Svrček mu bol len predjedlom. Ukrytý vo svojom hodvábnom príbytku čakal na tú svoju najvhodnejšiu príležitosť, aby rýchlosťou blesku zaútočil....

„...Kto chová tohto zaujímavého pavúka, ktorý vraj často a rád svojvoľne opúšťa terárko?...ja ho mám a pri vyberaní z filmovky som zistil s kým mám do činenia, keď mi zaliezol pekne do vetrovky a 2 x sa mu odtiaľ nechcelo...“
(hruso, Diskusné fórum časopisu Vivarista)



Pterinochilus murinus je rozhodne atraktívny druh afrického pavúka, ktorého chová mnoho „pavúčkarov“. Pritom ale je tento pavúk pre svoju významnú toxicitu a agresivitu vhodný skôr do chovu už skúsenejším chovateľom.
Aký je v skutočnosti Pterinochilus murinus?

Sfarbenie tohto pavúka je variabilné, čo z neho robí ešte zaujímavejší druh vyhľadávaný nielen chovateľmi, ale i obchodníkmi.

Najznámejšie sfarbenie nesie základnú farbu béžovú. Ojedinele so zelenkavým leskom. Karapax s výraznou hviezdou na čiernom podklade. Abdomen je typický symetrickou kresbou, pozostávajúc z bodiek, čiarok a fľakov. Okrem nej sa v chovoch i v prírode vyskytuje hneď niekoľko ďalších atraktívnych „foriem“ líšiacich sa od seba určitým sfarbením.

Veľkosťou je to každopádne stredne veľký druh pavúka dosahujúci 5 až 6 cm pri rozpätí nôh 12 - 13 cm. Samozrejme, že sa táto veľkosť vzťahuje na dospelý exemplár, ktorý je pohlavne dospelý vo veku 2 – 3 roky, pričom sa dožíva veku až 10 rokov.



Je to veľmi agresívny a toxicky významný druh vtáčkara. Obranné chĺpky však nemá, čo je výhoda pre chovateľa, ktorý je alergický na živočíšne toxíny. Na druhej strane sa ale nesmie nechať uhryznúť pavúkom, ktorý na akékoľvek vyrušenie reaguje obranným postojom alebo výpadom. Ide totiž o veľmi rýchle, hryzúce a predovšetkým jedovaté pavúky.

Ja svoje jedince chovám v insektáriách o veľkosti 19x35x25 cm i menších. Substrát tvorí už spomenutý lignocel a suché lístie. Ako úkryty i podperu na stavbu rúrkovitého hniezda slúži niekoľko stromových kôr opretých o steny nádrže. Pre celý rod Pterinochilus vyhovuje terárium určené pre zemné druhy, niektorí autori (napr. Kovařík) však odporúčajú terárium stromového typu s výškou do 30 cm. V teráriu udržujeme teplotu 27 – 30 stupňov C a vlhkosť od 40 do 70 % . Ako substrát volíme vlhkú zmes rašeliny alebo lignocelu vo výške cca 5 cm. Napájačka tiež nesmie chýbať. Niektorí autori (Kovařík) sa domnievajú, že druhy rodu Pterinochilus sú citlivé na kvalitu vody.



Odchov tohto druhu nie je náročný, ale počas párenia vyžaduje kľud. K svojim dvom samičkám som získal mladých samcov vychovaním si ich zo zakúpených 1.zvl. mláďat. Medzitým samičky sa zvliekli a dospeli. Pred samotným párením som terárium so samičkou, ku ktorej som chcel umiestniť vskutku miniatúrneho samčeka (pre istotu som mal v zálohe ďalšieho už prečerpaného) umiestnil na tmavé a príliš nerušené miesto. Samica na i najmenšie otrasy totiž reaguje podráždene. Samček vďaka svojej malej veľkosti je však veľmi obratný a tibiálne háky vie ako má použiť. Samotné párenie prebieha pomerne kľudne, ale pozorovateľ má dojem, že drobný samček voči obrovskej samici nemá ani najmenšiu šancu na úspech. A niektoré párenia skutočne končia pre neho fatálne.



Prvý samček začal po 28 minútach od pridania ku samičke, ktorá bola zalezená vo svojom hniezde rytmicky bubnovať a chvieť. Kolega, ktorý mi asistoval pri pokuse o spárenie P. murinus bol presvedčený, že sa samček chveje od strachu pre obrovskou samičkou. Tá neodolala a po chvíľke vytrvalého presviedčania samčekom vyliezla zo svojho úkrytu a pridala sa k samčekovi bubnovaním a trasením celého tela. V zápätí bolo možné sledovať ukážkové párenie, počas ktorého samček zasúval svoje bulbusy do pohlavného otvoru samičky. Celé párenie trvalo 38 minút. Napriek tomu ale samička nevytvorila očakávaný kokón. V prípade, že sa ale všetko podarí, za 4 - 6 týždňov od párenia samička vytvorí kokón. Sú známe prípady, kedy samica po jednom oplodnení, spraví kokóny hneď dva. Tie sú o veľkosti asi 3 cm (nie sú však klasického tvaru) a zapradie ho ako vrstvy siete do hniezda a nevzďaľuje sa od neho. Často sa v hniezde i zabarikáduje a stráži ho. V kokóne býva okolo 60 – 200 vajíčok.



Po prekonaní cez prelarvy a larvy na mladé pavúčiky samica kokón otvorí a malé pavúčiky postupne vyliezajú z kokóna do okolia svojho hniezda, kde ich urputne bráni samička. Mladé pavúčiky, ktoré sú pomerne veľké, po odobratí z hniezda možno niekoľko týždňov chovať i spolu, avšak po čase ich kvôli kanibalizmu postupne umiestňujeme do filmoviek. Neskôr začnú mladé pavúčiky tmavnúť a zvliekať sa. Abdomen majú už hrdzavý, karapax a končatiny tmavé. Po zvleku začnú prijímať svoju prvú potravu: strihané svrčky a múčne červy.

Odchov tohto pavúka nebýva ťažký a druh nie je ani náročný na chov.



Text a foto: Štefan Čambal

| Vytlačiť článok |

Šéfredaktor | 20.2.2013 13:23 | 0 komentárov | 5358x


www.aquabooks.cz zoochov.cz