Brachygobius xanthozonus (Bleeker, 1849) v akváriu
Teplota: 24 - 29°C
pH: 7,5 - 8,5
Tvrdosť: 8 - 20 °dGH
Čeľaď: Gobiidae
Biotop: Jáva, Borneo, Sumatra, India, Malajzia, Thajsko
Voda: brakická o salinite 2-10%
Chov najrôznejších druhov nielen rybiek výrazne ovplyvňuje móda. A záujem. Oba prvky akvaristiky napĺňa čoraz viac vyhľadávaná nanoakvaristika. A pre takýto "účel" sa relatívne dobre hodí Brachygobius xanthozonus. Túto ako včela či skôr čmeľ nádherne sfarbenú neveľkú rybku možno chovať v páriku ale i v menšom kŕdliku s prevahou samičiek v každom i tom malom 20 litrovom akváriu. Táto veľkosť, samozrejme, postačuje na chov páriku, ale pre chov väčšieho počtu jedincov budeme potrebovať nádrž o litráži aspoň 60 až 80 litrov. Brachygobius xanthozonus je druh pomerne teritoriálny a aj preto volíme jeho chov v skupinke, vďaka čomu sa táto vlastnosť môže vhodne rozptýliť na viacero jedincov a pritom žiadny jedinec nie je zbytočne dlho vystavený teritorialite. V každom prípade volíme nádrž nižšiu s dôkazom na jej dĺžku a šírku, kedže tento druh sa najčastejšie zdržuje na dne, kde si hľadá nielen úkryt, ale aj potravu. Tá je tvorená, ako u správneho mäsožravca by sme očakávali, patentkami, cyklopom, dafniami či nitenkami. Tie podávajme radšej živé, pretože s mrazenou by sme mohli mať problém. Tú potravu totiž Brachygobius xanthozonus prijíma relatívne zle. U tohto druhu taktiež nemusíme pochodiť s vločkami alebo tabletami. Ako dnový druh ale Brachygobius xanthozonus vyžaduje, aby potrava klesla na dno.
Pre odchov u tohto druhu si musíme poradiť s výberom partnerov. Problém totiž je, že určiť pohlavie je dosť komplikované. V literatúreale nájdeme poznámku, že v období trenia samcovi zmiznú pruhy a zvýrazní sa jeho tak typické žlté sfarbenie. U samičky sa naopak pruhy ešte viac zvýraznia.
Samotný odchov je vecou skutočne skúsených akvaristov. Problém tkvie predovšetkým v tom, že v sladkej vode sa príliš ochotne tento druh netrie. Preto je vhodné do vody pridať soľ, ktorá svojou koncentráciou odpovedá parametrom morskej vody. Teplotu vody udržujeme na 28°C a stĺpec vodnej hladiny vo vytieračke sa snažíme udržovať na asi 10 cm. Pieskovité dno sa upraví svahovito tak, aby časť piesku dosahovala až k vodnej hladine. Na dno nádržky vložme niekoľko kameňov alebo aj obrátený kvetináč s vyrazeným dnom. Samička kladie svoje ikry na spodnú prečnievajúcu stranu kameňa alebo kvetináča. Z jedného treenia môžeme získať aj 100 či 150 ikier. Po skončení trenia je treba samičku odloviť a vodu vo vytieračke sfarbiť pomocou Acriflavinu do zelena. O ikry sa stará vzorný samček. Po 5—6 dňoch sa liahne poter. Vtedy môžeme z akvária odstrániť už aj samčeka, ktorý neváha si pochutiť aj na svojich mladých, a stĺpec vodnej hladiny znížime až na 5 cm. Po rozplávaní poteru mu podávame najdrobnejšiu živú potravu (výrniky, nálevníky, mikry...) alebo možno skúsiť aplikovať najrôznejšiu tekutú potravu pre plódik.
Napriek relatívne ťažkému chovu a odchovu sa nám táto drobná rybka isto odvďačí svojou krásou. Problémom k tomu, aby sa tento druh dostal vo väčšom množstve do akvárií je paradoxne jeho veľkosť či skôr malosť. Začiatočníci vyhľadávajú veľké druhy mohutného vzrastu. Neuvedomujúc si, že aj takýto drobný druh rybky môže v sebe ukrývať skutočnú krásu v tajomnom, príliš nepoznanom spôsobe života. Na dne ukrývajúci druh Brachygobius xanthozonus je toho živým príkladom.
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 30.1.2013 22:34 | 0 komentárov | 2580x
