Friedrich (Anton) Kolenati /*12. september 1812 (1813 ?), Praha, ČR – † 17. júl 1864, Praděd, ČR
Prírodovedci, ktorí zmenili svet
Prof. MUDr. Friedrich (Anton) Kolenati alebo Bedřich Anton Kolenaty - bol český zoológ, botanik, geológ a lekár, vysokoškolský profesor. Člen Královskej Českej společnosti nauk. Od roku 1848 zakladateľ a člen prírodovedeckého spolku LOTOS v Prahe. Niekedy sa udáva, že bol nemeckej národnosti.Po skončení základnej školy a gymnázia vyštudoval lekársku fakultu v Prahe, kde sa už počas štúdia zaoberal prírodnými vedami, hlavne botanikou a entomológiou. Po skončení lekárskej fakulty sa stal asistentom botaniky na pražskej univerzite. Z tejto odchádza roku 1842 do Ruska, kde pôsobí ako asistent zoológie na Petrohradskej akadémii vied. Z podnetu tejto akadémie podnikol v rokoch 1842 – 1845 vedeckú prieskumne – prírodopisnú cestu na Kaukaz. Najskôr robil prieskum dolného toku rieky Donu, neskôr pokračoval do vyšších oblastí Kaukazu. V priebehu roku 1842 vykonal prieskum okolia Azovského mora a zakončil výskum v tomto roku v Taganrogu. V roku 1843 pokračoval v povodí rieky Kury a dosiahol svahy Malého Kaukazu až po Náhorný Karabach. V roku 1845 dosiahol vrchol Veľkého Kaukazu.
Motýle Kaukazu opísal v piatej časti svojej monografii pod názvom: „Meletemata entomologica“ (Entomologické práce – celá práca má 8 zväzkov). Popisuje tu celkove 78 druhov denných motýľov, ktorých zistil na území Kaukazu – z tohto počtu sú 4 nové druhy pre územie Kaukazu. V svojich prácach opísal aj celkom nové taxóny napr.: Melitaea didyma var. interrupta Kolenati a Melanargia galathea var. turcica Kolenati. Časť materiálu, ktorý zozbieral Kolenati na Kaukaze je ešte zachovaný v Zoologickom inštitúte Akadémie vied Ruskej federácie. Typový materiál sa však už bohužiaľ nezachoval.
V roku 1845 sa Kolanati vracia do Prahy, kde habilitoval na univerzite ako súkromný docent prírodopisu. Bol značne revolučne ladený, a preto sa v roku 1848 aktívne zapojil do revolučného diania vtedajšej doby, za čo bol i väznený. Po prepustení z väzenia suploval prednášky z mineralógie a zoológie na Pražskom polytechnickom ústave a pôsobil tiež ako profesor prírodopisu na Malostranskom gymnáziu. V roku 1848 založil spoločne s viacerými českými vedcami prírodovedecký spolok LOTOS. Koncom roku 1849 bol menovaný za riadneho profesora prírodopisu a technológie na brnenskej technike. Na tomto pracovisku počas svojho pôsobenia významne rozšíril zbierky prírodnín, hlavne prírodovedecké a mineralogické zbierky.
Po svojom príchode na Moravu sa zaoberal hlavne prírodovedeckým výskumom viacerých oblastí Moravy, ako napr.: Znojemsko, Mikulovsko, okolie Brna, Tišnovsko, Moravský kras, okolie Zábřehu na Moravě a Kunštátu. Významným podielom sa zaslúžil o výskum Jeseníkov, hlavne oblasti Praděda. Celkove môžeme povedať, že svojou prácou významne prispel k poznaniu prírodných pomerov Moravy a Sliezska.
V zoológii sa zaoberal hlavne výskumom netopierov – Chiroptera, v entomológii študoval hlavne rady: Coleoptera – chrobáky, Hymenoptera – blanokrídlovce, Diptera – dvojkrídlovce, Trichoptera – potočníky, Dermaptera – ucholaky a Neuroptera – sieťokrídlovce. Časť prác venoval aj výskumu pavúkov – Araneidea. Na netopiere bol v svojej dobe asi najlepším odborníkom v celej Európe.
Počas svojho plodného života napísal viac ako 50 entomologických prác, z ktorých mnohé publikoval v spisoch Královské České společnosti nauk, Viedenskej akadémie, Viedenského zoologického a botanického spolu a v časopisoch: Stettiner entomologische Zeitung a Wiener entomologische Monatschrift. Časť svojich prác publikoval i v spisoch Petrohradskej a Moskovskej akadémie vied, prípadne Moskovskej prírodovedeckej spoločnosti. Veľmi známou je napr. Kolenatiho práca o výskume Jeseníkov: „Naturhistorische Durchforschung des Altvatergebirges“, ktorá vyšla roku 1858. Podal tu celkový obraz zoologických pomerov v Sliezsku. Práca je však veľmi rozsiahle koncipovaná a nemohla preto zachytiť hlbšie niektoré špeciálne systematické problémy. Neskôr doplnil svoje výskumy oblasti Praděda ďalšími prácami ako: „Einige neue Insecten vom Altvater“, z roku 1860, alebo „Entomologische und botanische Notizen vom Altvatergebirge“ z roku 1861.
Zbierka chrobákov od Kolenatiho z prvej polovice 19. storočia sa stala jedným zo základov entomologických materiálov Národného múzea v Prahe.
MUDr. Friedrich Anton Kolenati zomrel 17. 7. 1864 počas výskumnej cesty na Praděd, kde tragicky zahynul. Pochovaný je v Malé Morávce v Čechách.
Bibliografia
Kolenati, F. A.: 1845, [1. Titelblatt:] Meletemata Entomologica. Fasc. I. [2. Titelblatt:] Insecta Caucasi cum distributione geographica. Coleopterorum Pentamera carnivora. Bedrich (= Friedrich) Anton Kolenati – Petropoli, Sumtibus Imperialis Academiae Scientiarum: 2 Titelbl. + 1 – 88, col. Taf. I – II, 1845. (Horn, W. Misc. ent. Band 3, Arbeit 15).
Kolenati, F. A.: 1848, Genera et species Trichopterorum. 1. Heteropalpoidea, Pragae, pp ťť
Kolenati, F. A.: 1857, Synopsis Prodroma der Nycteribien. Wiener Entomol. Monatschr., 1, 61 – 62.
Kolenati, F. A.: 1858, Die Bereisung Hocharmeniens und Elisabethopols, der Schekinschen Provinzund des Kasbek im Central – Kaukasus, Dresden: Kuntze, VI, 289 pp.
Kolenati, F. A.: 1860, Die larve von Elmis maugetii Latr. Wiener entom. Monatschrift, 1, 88 – 89.
Kolenati, F. A.: 1863, Beiträge zur Kenntniss der Phthirio – Myiarien. Horae Soc. Entomol. Ross., 2, 9 – 109.
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 3.11.2012 10:33 | 0 komentárov | 3758x
