Cheiracanthium punctorium
Ďalšie zaznamenané prípady uhryznutia pavúkom Cheiracanthium punctorium
Článok zaoberajúci sa týmto druhom pavúka priniesol časopis Živa 1/1997 od autorky Dr. Zuzany Krumpálovej, ktorá v ňom uvádza tri prípady zaznamenaného uhryznutia osôb týmto druhom aj na Slovensku vzácneho pavúka. O skutočnosti, že neostalo len u týchto troch prípadoch uhryznutia, svedčia prípady, ktoré sa zaznamenali v posledných rokoch.Takýto prípad sa stal aj dňa 10.5.1998, kedy ma v doobedňajších hodinách kontaktovala všeobecná lekárka MUDr. Slaninková z NsP v Leviciach. Po niekoľkých minútach som sa dostavil do jej ambulancie, kde ma už čakala s 52 – ročnou pacientkou. Podľa slov MUDr. Slaninkovej došlo u jej dlhoročnej pacientky k uhryznutiu neznámym druhom pavúka. Zo slov pacientky som sa následne dozvedel, že k uhryznutiu došlo ešte 9.mája, kedy z koreňového systému priesad paprík vybehol pavúk, ktorého pacientka chcela zabiť, čo sa jej aj podarilo, ale pavúk ju medzitým uhryzol do prostredníka pravej ruky. Po obhliadke postihnutej končatiny som však našiel ďalšie miesto uhryznutia, čím bol pravý ukazovák. Jasne viditeľné vpichy po chelicerách spôsobili u pacientky výrazné opuchnutie zasiahnutej končatiny a následnú prudkú bolesť. Napriek tomu však pacientka očakávala, že bolesť do rána ustúpi a odmietla ďalšie ošetrenie. Neskôr sa však predsa len dostavila na lekárske ošetrenie. Vďaka duchaprítomnosti dcéry postihnutej pani sa podarilo útočníka – pavúka doniesť v papierovej vreckovke k lekárke. Pavúk však bol rozmliaždený a neveril som, že by mohlo dôjsť k jeho úspešnej determinácii zoológmi. Podľa ústnej informácie odborných pracovníkov - zoológov z Tekovského múzea v Leviciach išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o pavúka druhu Cheiracanthium punctorium, ktorý na území Levického okresu zatiaľ nebol zaznamenaný.
Aj opis uvedený v článku Z. Krumpálovej bol u daného jedinca zhodný. Telo prineseného pavúka meralo 2,4 cm, pričom jeho hlavohruď bola výrazne oranžovo – červená a stredom bruška v žlto – zelenej farby sa niesol pozdĺžny svetložltý pás. Podľa veľkosti šípkovo červených chelicer vo veľkosti 5,3 mm sme usúdili, že sa jednalo o samicu. Vráťme sa však k pacientke. Podľa jej slov prudkú bolesť v pravej ruke pociťovala do vyhľadania lekárskej starostlivosti, t.j. 24 hodín, pričom jej ruka výrazne opuchla a stala sa tak veľmi citlivou na dotyk. Nebola však alergická na bodnutie hmyzom, napriek tomu sa u nej zaznamenalo sťažené dýchanie a rozšírenie bolesti aj na pravú dolnú končatinu a zvýšenie telesnej teploty o 2 stupne, čo popisuje aj Z. Krumpálová vo svojom článku. Po konzultácii MUDr. Slaninkovej s ďalšími jej kolegami mala ostať pacientka na pozorovaní na nemocničnom lôžku, čo však odmietla. Bola jej niekoľkokrát aplikovaná magnéziová injekcia, ktorá bolesť zmiernila.
Ruka i noha bola na jej osobnú žiadosť pravidelne chladená studenými obkladmi, pričom toto aplikovala aj tesne po bodnutí pavúkom. Stav pacientky sa upravil v priebehu niekoľkých dní do normálu. V tejto súvislosti chcem ešte dodať, že jej 21 - ročná dcéra, ktorá bola po celý čas so svojou matkou, trpela arachnofóbiou.
Po úspešnom vyliečení svojej matky sa na pavúky pozerá síce s úctou, ale podľa vlastných slov ich už berie ako súčasť našej prírody.
Čo však vyvolalo relatívne mierny a bezproblémový prechod od bodnutia až po celkové vyliečenie danej pacientky, sa nedá jednoznačne určiť. Aj keď pavúk C. punctorium má jed s prevahou neurotoxických zložiek a samice sú veľmi agresívne, predovšetkým v dobe kladenia a stráženia vajíčok, priebeh spomenutého prípadu sa dá podľa názoru ošetrujúcich lekárov pokladať za mierny.
Druhý prípad, ku ktorému som bol privolaný, sa odohral v septembri 1999. V doobedňajších hodinách 15.9.1999 došlo k uhryznutiu 13 - ročnej dievčiny do pravej nohy. Dva vpichy umiestnené asi 5 cm nad členkom si vyžiadali vyhľadanie lekárskej pohotovosti v Leviciach. To sa však stalo až vo večerných hodinách 15.9., kedy matka postihnutej pacientky zo strachu vyhľadala ambulanciu spolu so svojou dcérou. V ambulancii lekárskej pohotovosti som na pravej nohe pacientky našiel zreteľné dva krvavé vpichy od seba vzdialené 3, 5 mm. Podľa slov matky malej pacientky, táto bola alergická na bodnutie osou, čo sa však na moje prekvapenie vôbec neprejavilo opuchom miesta vpichov a ani postihnutej končatiny. Miesto vpichov však bolo krvavo červené, ale to bolo všetko. Pacientka po lekárskom vyšetrení sama potvrdila, že ani nezbadala, kedy ju pavúk bodol do nohy. Ako neskôr vyšlo najavo, jej matka našla pavúka na vnútornej strane nohavíc. Tohto pavúka aj priniesla do ambulancie.
Prinesený polomŕtvy jedinec meral 2 cm, pričom chelicery dosahovali len 5 mm, ale v dolných dvoch tretinách sa rozbiehali. Podľa všetkého sa jednalo o samca. Zaujímavosťou na tomto prípade bolo, že lokalita nálezu tohoto jedinca – Podlužany (Levice), bola po nedávnych záplavách takmer mesiac pod vodou. To zrejme donútilo množstvo živočíchov sa uchýliť do tesnej blízkosti ľudských obydlí. Ešte väčším prekvapením pre mňa bolo zistenie, že pavúk po tom, čo sa dostal do vnútra nohavíc sa prehryzol cez hrubé ponožky.
Mladú pacientku sme na žiadosť jej matky prepustili domov bez ďalšieho lekárskeho ošetrenia, pretože aj to nakoniec odmietla.
I tieto dva prípady jasne naznačujú, že sa postupom času začína výrazne meniť nielen mikroklíma podnebia, charakter jednotlivých lokalít, ale aj zloženie živočíšnych a rastlinných prvkov na nich. Preto ani tieto dva prípady bodnutia pavúkom druhu Cheiracanthium punctorium nemožno pokladať za posledné na území Slovenska i susedných Čiech.
Bolesť pociťovaná u napadnutých pacientoch a ani strach z možného napadnutia týmto druhom pavúka nám však nedáva právo ich zabíjať a prenasledovať. Sú predsa len súčasťou našej prírody, v ktorej sa však vyskytujú vzácne.
Text: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šefredaktor | 22.8.2007 19:37 | 0 komentárov | 5469x
