Laemanctus serratus v teráriu
Svojou telesnou stavbou je výborne prispôsobený k arborikolnému spôsobu života. V hustej spleti pralesných porastov sú títo jaštery prakticky neviditeľní, čo im umožňuje prežitie.
Systematické zaradenie
Čeľaď: Iguanidae
Podčeľaď: Corytophaninae
Rody: Basiliscus, Corytophanes, Laemanctus
Druhy: Laemanctus longipes, Laemanctus serratus
U Laemanctus serratus Cope, 1864 sa rozlišujú tri poddruhy:
serratus Cope, 1864
alticoronatus Cope, 1865
mccoyi Pérez-Higareda at Vogt, 1985
Popis
Laemanctus serratus patrí medzi stredne veľké druhy baziliškov. Dorastá dĺžky okolo sedemdesiatich centimetrov. Veľmi dlhý a tenký chvost dosahuje dĺžku 2/3 tela. Trup je tiež veľmi štíhly. Zadné končatiny sú zakončené veľmi dlhými prstami. Tie používajú k pohybu v tenkých konároch. Predné končatiny sú o poznanie kratšie ako končatiny zadné.
Farba tela sa pohybuje v rozmedzí zelených a hnedých odtieňov. Na tele majú tri pozdĺžne pruhy hnedej farby. Centrálne pruh sa tiahne po chrbtici a pokračuje až do caudální oblasti. Zvyšné dva pruhy sa tiahnu po stranách tela od subokulární oblasti a končí pri koreni chvosta. Hlava sa vyznačuje Polkruh tvoreným parientálními štítky.
Chov
Tieto bazilišky chováme v nádrži o rozmeroch napr 130x110x80 cm (dxvxš). Nádrž môže byť celosklenená.
Ako substrát používame rašelinu zmiešanú s pieskom v pomere 5:1, v prospech rašeliny. Vetvy použijeme tenké aj hrubé a terárium osadíme množstvom živých aj umelých rastlín. Tieto konáre a rastliny baziliškovia využívajú počas celého dňa a noci. Cez deň sa tu vyhrievajú a vyzerajú potravu, v noci tu spí. Na zemi sú dospelé zvieratá málokedy vidieť, okrem kladúcich samíc. Z tohto dôvodu je zbytočné umiestňovať misky s vodou, prípadne s kŕmením na zem. Misku s vodou majú prichytenie vo vetvách, ale aj napriek tomu pijú takmer výlučne vodu pri rosenie. To sa vykonáva aj dvakrát denne.
Laemanctus serratus je euryfágny. Z toho pramení, že sú v potrave nevyberané a žerú akúkoľvek pohybujúcu sa korisť, ktorú dokážu premôcť. V chove preto uplatníme saranče všežravé Schistocerca gregaria, cvrčky stepné Gryllus assimilis a šváby druhu Blaptica dubia. V letných mesiacoch podávame aj motýle, ktoré sú vítaným spestrením ich stravy. Všetku potravu mimo motýľov obaľujeme v zmesi minerálov, vitamínov. V tejto zmesi by mal byť obsiahnutý aj Nekton rep, mleté vaječné škrupiny a mleté tablety Spofavit. Občas tiež pridávame Roboran H. Priemerne raz za dva mesiace dostávajú Combinal AD3 v dávkovaní jednu kvapku na zviera.
Všetka potrava je podávaná jednotlivým jedincom z pinzety, na čo si títo baziliškovia veľmi dobre privykajú už ako mláďatá.
Rozmnožovanie
Nespornou výhodou u týchto jašterov je to, že môžeme držať pospolu viac samcov i samíc. Nedochádza k žiadnej rivalite medzi pohlaviami a to v žiadnom veku ich života.
Vývoj vajec po kopulácii vo vnútri samičky trvá cca jeden mesiac. Svoju graviditu dáva v tej dobe samica najavo okolitému svetu tmavými pruhmi, ktoré sa tiahnu od chrbtice až na brucho. Navyše sú potom jasne zreteľné obrysy vajec. V tejto dobe samica žerie naozaj veľmi výdatne a je nutné jej predkladať čo najpestrejšia potravu. Ku kladenie vajec dochádza vždy v popoludňajších hodinách. Inkubačná teplota sa pohybuje medzi 27 a 28 stupňami Celzia. Celková doba inkubácie je 68-74 dní.
Podľa dostupných informácií samice mávajú ročne len jednu až dve znášky. Viac znášok za rok je pre organizmus krajne nebezpečné, pretože dochádza k nadmernému vysileniu organizmu. Často potom dochádza k zadržaniu znášky a následnému úhynu.
Odchov
Vyliahnuté mláďatá umiestnime do nádrži o rozmeroch napr 50x45x70 cm. Vybavenie terária by mali tvoriť konáre, doplnené živou rastlinou. Za podklad ale nepoužijeme zmes rašeliny a piesku. Mláďatá, ktoré v prípade pocitu ohrozenia vyhľadávajú úkryt na zemi, sa vlhkou rašelinou môžu obaliť natoľko dôkladne, že sa po chvíli nemozu ani pohnúť. Preto sa používajú hygienické obrúsky.
Pri odchove mláďat sa odporúča zvýšil teplotu z pôvodných na 31 C ° a predkladať menej potravy, pretože pri väčšom množstve cvrčkov alebo švábov v nádrži sú mláďatá stresované a odmietajú potravu.
Spoločný chov s dospelými jedincami sa, na rozdieľ od literatúry ale neodporúča. Veľakrát končí pre mláďa tragicky.
Foto: © Juraj Zaťko, TERRANO FAUNA TRNAVA
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 11.8.2010 11:18 | 0 komentárov | 7286x
