Achatina fulica – obrí slimák v teráriu
Patrí medzi skutočných obrov medzi slimákmi, veď svojou 7 - 10 cm veľkou ulitou zaujala mnoho chovateľov a stala sa tak veľmi atraktívnym zástupcom bezstavovcov v teráriu. No skutočným obrom je jedinec, u ktorého ulita dosiahla úctyhodnú veľkosť- 17,1 cm. Pôvodnou vlasťou tohto ulitníka je východná Afrika, kde je vari najväčšia koncentrácia druhov a príbuzných rodov (sem patria aj rody Archachatina, Metachatina a Burtoa). Z nej bola postupne zavlečená do juhovýchodnej Ázie, Tichomoria i tropickej Ameriky. Na mnohých miestach sa z nej napokon stal i obávaný škodca, ktorý nemá prirodzeného predátora.
Sfarbenie ulity je u tohto druhu gaštanovo hnedé s okrovými pozdĺžnymi pruhmi, ktoré majú neostré okraje a niekedy sa môžu i zlievať, predovšetkým na poslednom najväčšom závite ulity. Vnútorný povrch obústia je svetlo hnedý, bez výraznejšieho vzoru. Svalnatá noha je okrovo sfarbená, iba na dorzálnej strane a na celej hlavovej časti nesie škoricovo hnedú farbu, čím sa zvýrazňuje dorzálny pruh. Prvý pár tykadiel má rovnaký odtieň, len koncové časti sú okrové, tak isto ako menší druhý pár tykadiel.
Dospelé Achatina fulica chováme v skupinách aspoň 3 jedincov v rôzne veľkých plastových nádobách i sklenených teráriách s väčšou plochou dna za dodržania potrebnej hygieny a vlhkosti. Vetranie zabezpečíme medzerou aspoň 3 mm medzi hranou nádrže a krycím sklom. Ako substrát sa najviac osvedčil Lignocel a rašelina vo výške aspoň 5 – 10 cm, ktoré bude po určitom čase nutné meniť a minimálne raz týždenne opatrne nakypriť, pretože svojou veľkou váhou dospelé achatiny jeho povrch úplne uvalcujú, čo znemožňuje kladeniu vajíčok. Ako dekoráciu možno použiť stromovú kôru, vápencové kamene i umelohmotné rastliny.
Vhodná teplota na chov je 28-32°C cez deň, nočná môže klesnúť na 20-25°, počas zimných mesiacov teplota môže klesnúť až na 18°C. Nižšie teploty však môžu znamenať zánik chovu. Chovné nádoby pravidelne rosíme (vlhkosť 75-80%).Chov sa však vďaka prispôsobivosti tohto druhu darí aj pri izbovej teplote. Nádoby s achatinami nemusíme prisvetľovať.
Ako potravu im môžeme predkladať najrôznejšiu zeleninu (neradi prijímajú však kapustu), tlejúce lístie, ovocie, milujú šalátovú uhorku a jablká. Pre správnu tvorbu ulity predkladáme sépiovú kosť, ktorú možno nahradiť aj rozdrvenými praženými škrupinami slepačích vajec. V chovoch sa veľmi osvedčila nasledujúca zmes: upražené vaječné škrupiny (120°C) 3x zomelieme v strojčeku na mäso, pridáme rozdrvený humánny multivitamín (10:1) a pridáme trošku roboranu H. Vzhľadom k tomu, že ulitníky vylučujú sliz, je nutné pravidelne umyť sklo či steny ubikácie a odstraňovať výkaly. Niekedy achatiny upadnú do kľudového stavu (diapauza), ktorý môže trvať 1 – 2 mesiace. Nevedno, čo je spúšťačom tohto stavu, ale na prebudenie ulitníkov stačí ich vziať do ruky.
Rozmnoženie A. fulica nie je zložité. Kopulácia prebieha zvyčajne v noci po výdatnom porosení ubikácie a trvá asi 6-8 hodín. Zdá sa, že dobrým spúšťačom párenia je i zníženie teploty v zimných mesiacov, po ktorých do substrátu nakladú 100 – 200 bielych oválnych 4 mm veľkých vajíčok. Neoplodnené vajíčka sú žlté a po čase sa prepadnú a uschnú. Z oplodnených vajíčok sa mláďatá liahnu po 4-8 týždňoch, pri nižších teplotách sa vývoj predlžuje. Mladé majú v porovnaní s dospelcami menej predĺženú, skôr oblú ulitu a sú veľmi svetlo hnedo sfarbené s náznakmi svetlých pruhov. Noha je svetlo okrová.
Prevažnú časť dňa strávia zahrabané v substráte a aktivujú až k večeru. Achatiny dospievajú vo veku asi 1 roku, ale rast i dospievanie je veľmi nerovnomerné, no vo vyhovujúcich podmienkach rastú veľmi rýchlo. Vhodné je mladé jedince rozdeliť do menších skupín. Ďalšieho množenia sú schopné už vo veku 5-9 mesiacov. U tohto druhu niekedy dochádza k nevysvetliteľnému úhynu dospelých zvierat.
Okrem tohto druhu sa v chovoch občas môže vyskytnúť aj albinotická forma Achatina iredalei Preston, 1910 z pahorkov Shimbi, severne od Mombasy v Keni, Tantánie a ostrova Zanzibar, Achatina (Lissachatina)reticulata Pfeiffer, 1845 zo Zanzibaru a predovšetkým Achatina achatina (Linné, 1758) z Libérie a Nigérie. Samozrejme, s postupom času sa v chovoch budú objavovať aj ďalší zástupci tohto zaujímavého druhu ulitníkov a je len na našich čitateľoch aby o týchto novinách priniesli informácie.
Text a foto: Štefan Čambal
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 27.6.2010 14:35 | 2 komentáre | 5839x
