Chov motýľa martináča hodvábneho, Samia cynthia (Drury, 1773), Saturniidae
Choval sa už v minulosti za účelom získania prírodného hodvábia zo zámotkov a preto už v pólke 19.storočia si našiel cestu do Európy.
Dobre znáša domáce odchovy a preto je často chovaný.
Samec má väčšie a hustejšie tykadlá (hrebienky) než ako samička. Zadoček je pritom menší a na konci zašpicatený. Samička ho má navyše objemnejší a na konci zaguľatený.
Tieto motýle neprijímajú žiadnu potravu, pretože majú zakrpatené ústne ústroje, žijú iba týždeň a to im stačí na založenie potomstva.
So samotným párením pohlavne dospelých jedincov nie sú starosti. Samec navyše aktívne vyhľadáva samičku aj tesne po vykuklení. Samotné párenie začína s príchodom večera a trvá i 36 hodín. Následne kladie samička v skupinkách a v počte 100 až 400 kusov.
Do Petriho misky, na jej dno, som dal obrúsok(servítku) pre vyššiu vlhkosť. Na to vajíčka a porosil som. Treba stále servítku rosiť, aby vajíčka nevyschli.
Do dvoch týždňoch sa pri teplote 23 až 30 st.C vyliahnu maličké húseničky. Pozor, nesmú splesnivieť, pred liahnutím vajíčka stmavnú, sú skoro modré ako keby plesnivé, ale to zvnútra.
Keď sa vyliahnu, skonzumujú obal vajíčka a zo servítky pijú. Vtedy im predložíme vtáčí zob (Ligustrum ovlifolium), no prijmú aj pajasan, listy ovocných stromov. Kým sú maličké, dáme im zo tri lístky, pričom oni väčšinou vyjdú na ne a žerú. Hlavne treba dbať na to, aby mali stále čistý podklad (servítku), potom už nerosíme.
Keď sa druhý krát zvliekli, tak som ich preložil do väčšej vzdušnej nádobky. Záleží od počtu jedincov, potrebujú veľkú nádobu tak, aby sa netlačili a mali dosť miesta. Stále im dávame čerstvú potravu. Tak sa zvliekajú 5x. Po 3 zvleku som ich umiestnil do nádobky 40x40x40 cm. Stále som im menil noviny. Keď boli väčšie, tak som použil aj na spodok ubikácie noviny. Vrch na nádobke na chov treba mať zakrytý sieťkou, keď sa posledný krát zvlečú, onedlho začnú loziť po nádobke, aj po stenách a vrchnej sieťke, pradú si pavučinku a po nej sa dostanú všade. Zakuklia sa do bielych kokónov. Niektoré larvy sa však nezakuklili, ale ostali nehybne ležať, tie som odstránil, aby som predišiel nejakej nákaze. Kukly som nechal na pokoji dva dni a preložil som ich do klietky.
Klietka, ak máte dostatok miesta a materiál, tak si spravíte nejakú „prelietačku“ z hranolčekov a sieťky. Ak miesta nemáte, úplne postačí klietka spravená z veľkej krabice. Po 14 dňoch som zámotky rozstrihol a pomohol tak novým motýľom na svet.
Motýle sa vyliahnu, napnú krídla a niektoré sa ešte v ten večer párujú celú noc a sú spojené aj celý nasledujúci deň. Samičky, hneď keď sa samec odpojí, kladú vajíčka na stenu krabice, steny mám pokryté plátnom, aby sa mohli pri kladení prichytiť. No a cyklus sa opakuje.
Po tretej generácii je lepšie si zadovážiť nepríbuzné vajíčka a po vychovaní a spárovaní motýľov s nepríbuznými sú motýle väčšie. Pri jednotvárnom chove sú už v 4 generácii motýle menšie ako obvykle.
V noci, keď máte motýle v izbe tak robia krídlami dobrý hluk.
V rámci tohto druhu niektoré poddruhy prezimujú v štádiu kukly pri teplote mierne pod 0 st.C, ale toto obdobie kľudu nie je pre ich ďalší vývoj nutný.
Text a foto: Martin Baran, www.tarzanm.blog.cz
| Vytlačiť článok |
Šefredaktor | 22.8.2007 10:00 | 0 komentárov | 11399x
