Nhandu coloratovillosus (Schmidt, 1998)
Atlas
AraneaeMygalomorphae
Theraphosidae
Theraphosinae
Taxonómia:
Brazilopelma coloratovillosum Schmidt & Samm, 1998
Brazilopelma coloratovillosum Schmidt, 1998
Brazilopelma coloratovillosum Schmidt, 1998
Brazilopelma coloratovillosum Vol, 1999
Brazilopelma coloratovillosum Peters, 2000
Nhandu coloratovillosus Bertani, 2001
Brazilopelma coloratovillosum Peters, 2003
Nhandu coloratovillosus Schmidt, 2003
Ďalšie druhy rodu (k 03/2023):
Nhandu carapoensis Lucas, 1983 (typový druh rodu) – Brazília, Paraguay
Nhandu cerradensis Bertani, 2001 – Brazília
Nhandu chromatus Schmidt, 2004 – Brazília
Nhandu sylviae (Sherwood, Gabriel & Brescovit, 2023) – Guyana
Nhandu tripepii (Dresco, 1984) – Brazília
Subadultná samička
Výskyt: Brazília
Druh bol objavený v oblasti Mato Grosso.
Paratyp: Senckenberg Museum, Frankfurt am Main (SMF), Germany (data base search of type material, 11.01.2019); Brazilopelma coloratovillosum Schmidt, 1998
Veľkosť: Karapax holotypu meral 24x20 mm a adultná samička meria v rozpätí končatín do 14 - 15 cm. Iný údaj uvádza až 20 cm a upozorňuje na istú variabilitu sfarbenia druhu. K tomu môže dochádzať vplyvom rastu jednotlivých jedincov a po zvleku exuvie ako je vidno aj na fotografiách.
Samička pred zvlekom...
Povaha: Často sa uvádza, že tento druh je o niečo agresívnejší, impulzívny a pri vyrušení vykopáva obranné chĺpky. Mnou chované jedince sú skôr plaché a dospelé samičky radi a často skutočne "bombardujú" obranné chĺpky. NIekoľkokrát som u svojich chovaných jedincov zaznamenal pasívne obranné správanie v podobe vysoko zodvihnutého abdomenu. Samozrejme, občas sa môže vyskytnúť impulzívnejší jedinec, ktorý pri vyrušení zaujme výhražný postoj ako tomu bolo u adultnej samičky na fotografii.
Rozlíšenie pohlavia: Samček je od samičky rozpoznateľný menšou veľkosťou tela, nápadne dlhšími končatinami, pričom na prvom páre má tibiálne háky a na konci makadiel bulby. Najspoľahlivejší rozlišovací znak u samičky je ale spermatéka.
Spermatéka
Teplota: 23 - 30 °C s miernym nočným poklesom teploty. Vlhkosť 70 až 80 % s občasným preschnutím substrátu.
Terárium: Pre juvenilné štádiá je vhodná akákoľvek primerane veľká nádoba. Ja používam na chov plastové nádobky s niekoľkými vetracími otvormi a pri adultných samičkách používam aj sklenené terária o veľkosti 20x30x20 cm (dxšxv). Substrát, korý sa snažím udržovať mierne vlhký, možno použiť do vrstvy aspoň 5 cm. Ako úkryt slúži kus opretej korkovej kôry o stenu ubikácie alebo polka plastového kvetináča. Miska s vodou nesmie chýbať. Tento druh nie príliš často využíva úkryt a zvyčajne sa do neho uchyľuje až pri vyrušení.
...a po zvleku
Potrava: Kŕmime primerane veľkým hmyzom (cvrčky, šváby a iný nebodavý hmyz). S príjmom potravy nebýva u tohto druhu problém. V mojom chove mám zastúpené 4 druhy rodu a všetky sú v tomto smere rovnaké.
V každom prípade ide o zaujímavý rod a druh vtáčkara, ktorý si zaslúži našu pozornosť.
Text a foto: © Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 25.8.2021 16:43 | 0 komentárov | 707x
