Chov mnohonôžky obrovskej Archispirostreptus gigas
Občas sa v ponuke aj u nás vyskytlo zopár pekných a zaujímavých druhov stonôh či mnohonôžok, ale napriek tomu záujem zo strany teraristov o ne nebol príliš veľký. Ale to sa už našťastie dávno zmenilo.
Pred časom som si do chovu zaobstaral jeden druh africkej mnohonôžky obrovskej Archispirostreptus gigas, príslušiaci k čeľadi Spirostreptidae. Môj mladý párik mnohonôžok v čase získania dosahoval tieto veľkosti: samec 13,7 cm a samica 15,3 cm. Neskôr som získal druhý približne rovnako veľký párik z tohto druhu.
Pohlavie sa u nich dá pomerne dobre a spoľahlivo rozlíšiť pomocou chýbajúceho siedmeho páru nôh, ktoré sú u samca premenené na kopulačné orgány. Aj veľkosť samca je menšia ako samice po dosiahnutí pohlavnej dospelosti.
Doma som ich umiestnil do terária o veľkosti 50 x 35 x 40 cm, kde substrát tvorí minimálne 10 cm vysoká vrstva čistej rašeliny premiešaná so suchým lístím. Stromovú kôru a väčší samorast dopĺňa plochá miska s vodou. Vlažnou vodou sa rosí obdeň. Substrát treba rosiť tak, aby bol vždy vlhký, nie však rozbahnený. Optimálne teplotné podmienky pre tento druh dosahujú hodnoty až 20 - 30 °C, optimum je 26 °C, pričom by táto teplota nemala dlhodobo klesnúť na 20 °C.
Ako potravu mnohonôžkám predkladám rôzne ovocie ako banány, jablká, pomaranč, mandarínku atď. občas doplnenú o zeleninu (surovú či varenú), mŕtvy hmyz. Všetko však pokrájané na kúsky. Potrava môže byť i voľne položená na substráte, v noci si ju mnohonôžky často zatiahnu do úkrytu a skonzumujú. Ako zeleninu možno predložiť paradajku, papriku, šalát, kapustu, nevhodný je kel a špenát, ďalej možno im dať aj strúhanú mrkvu, reďkovku, cukinu, uhorku, patizon a inú zeleninu.
Jej pasívna i aktívna obrana je veľmi typická pre túto skupinu živočíchov - mnohonôžky. Sústreďuje sa nielen na rýchle stočenie do klbka, kedy samotná hlava i končatiny sú uprostred zvinutého terča, ale aj na rýchle a pomerne mohutné defekovanie charakteristicky zapáchajúceho trusu, ktorý však na moje veľké prekvapenie spočiatku obsahoval akési neurčité tenké a biele len niekoľko mm veľké červy, ktoré som však po čase chovu mnohonôžok v teráriu už nezaznamenal. O aký druh parazitov sa v tomto prípade mohlo jednať, je mi záhadné. Okrem toho však mnohonôžka vypúšťa z celého povrchu tela po kyanovodíku zapáchajúci sekrét, ktorý je naozaj účinný aj pre iné zvieratá, nielen pre človeka. Náš pes - afgánsky chrt si po priamom čuchovom kontakte s telom mnohonôžky až s odporom otieral hlavu o predné končatiny a odmietal niekoľko hodín prijímať potravu. Mačka reagovala okamžitým útekom.
Celodenná aktivita mnohonôžok sa nedá ľahko pozorovať, pretože sú vlastne po celý deň ukryté buď pod kôrou, alebo zahrabané v substráte, z ktorého vyliezajú len večer a v noci, kedy aj prijímajú a vyhľadávajú potravu. Pôvodne aranžovaná nádrž na spôsob čo možno najprirodzenejší, teda i osadením vegetáciou, mnohonôžky privítali po svojom: úplne ju za krátku dobu zožrali.
Aj napriek skutočnosti, že sa v tomto prípade jedná o pomerne skryto žijúci a málokedy pozorovateľný druh veľmi exoticky vyzerajúceho (sfarbením však menej atraktívneho, pretože telo i končatiny sú hnedo tmavé, len v kĺboch je buď červený alebo ružový plamienok) živočícha - mnohonôžku, je jej chov veľmi ľahko zvládnuteľný a ľahký.
Pozn.: Vyššie uvedený článok som napísal v období, kedy sa mi v chove mnohonôžok obrovských nevyskytla ani tá najmenšia prekážka. Lenže človek mieni, život mení...
V polovici roka 1998 sa mi podarilo od kolegu Boču (od ktorého mám aj svoje prvé dva páry) získať väčšie množstvo mnohonôžok rôznej veľkosti. Až potom však nastali pre mňa nepoznané a tak trochu i záhadné problémy v chove. Nasledoval nečakane veľký a hromadný úhyn mnohonôžok, ktorý som pred tým v chove nezaznamenal. Denne som odstraňoval minimálne dvoch mŕtvych jedincov. Musím uviesť, že som takmer všetky jedince umiestnil do metrového terária s takým istým vnútorným zariadením, ako u prvých dvoch párov. Šesť jedincov mnohonôžok, určených pre kolegu, som umiestnil do samostatnej nádržky za nižšej vlhkosti. Z tejto skupiny neuhynul ani jeden exemplár. Následne som znížil intenzitu rosenia a čakal... Rapídne ustal hromadný úhyn, mnohonôžky začali byť aktívne aj počas dňa. Medzitým sa však zvýšil počet uhynutých mnohonôžok, ktoré sa pripravovali na zvliekanie. Navodil som vlhkú periodu (vlhkosť aspoň 80 %) a suchú periodu s vlhkosťou 30 %, ale zamedziť úhynu mnohonôžok počas zvliekania sa mi nepodarilo a dokonca mnohonôžky postupne uhynuli aj u dvoch kolegov, ktorí ich odo mňa získali.
Ak má niekto z čitateľov akýkoľvek iný i odlišný poznatok v tejto zatiaľ problematickej otázke chovu mnohonôžok obrovských, budem rád, ak sa s nami o ne podelí na stránkach tohto časopisu.
Text a foto: Štefan Čambal
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 22.7.2009 19:57 | 1 komentár | 9398x
