Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Vretenica obyčajná (Vipera berus) v prírode

S dodatkom k jej uhryznutiu S anglickým súhrnom

Vretenica obyčajná (Vipera berus) patrí do čeľade Vretenicovité (Viperidae). Rozšírená je v Európe na sever k 67 st. severnej šírky, na juh asi k 40 st. severnej šírky, v Ázii na východ až k severovýchodnej Číne, na ďalekom východe až po Sachalin.

U nás na Slovensku obýva predovšetkým horské oblasti stepného a lesostepného typu, zmiešané lesy, okraje polí a brehy riek či jazier. Svojím výskytom vystupuje do nadmorskej výšky až 3000 m. n. m.

Dorastá do dĺžky 0,80 m .
Pohlavný dimorfizmus je pomerne dobre zreteľný. Samec je menší a menej robustný, než samice. Okrem veľkosti sa líšia medzi sebou aj sfarbením, kedy majú samci farbu šedú s tmavou kľukatou kresbou na chrbte. U samíc je základná farba hnedá, no vyskytujú sa aj rôzne farebné odchýlky, ako napríklad čisto čierne - melanické, alebo červené jedince.
Svojou kresbou sa vretenica obyčajná veľmi podobá na neškodnú užovku hladkú (Coronella austriaca), na čo práve táto užovka mnohokrát aj svojím životom doplatí.

V prírode sa vretenice živia hmyzom a mláďatami jašteríc (hlavne mladé jedince) a vtákmi či hlodavcami (dospelé jedince). Pri chove v teráriu bol u tohto druhu zaznamenaný aj kanibalizmus.
Na jar, po zimnom spánku sa hady takmer okamžite zvliekajú (lienia) a vzápätí sa pária. Práve v tomto období možno pozorovať typické samčie vzájomné súboje o samičky, ktoré si samci starostlivo strážia. Po spárení sa samci častokrát zdržujú tesne pri svojich spárených samiciach, možno preto, aby sa predošlo k opätovnému odpáreniu samice.
Vretenica obyčajná je živorodý druh, u ktorého sa mláďatká v počte asi 20 kusov rodia v priesvitných obaloch, ktoré okamžite pretrhávajú. Čas pôrodu sa v našich podmienkach posúva až na jeseň.

Vretenice obyčajné tak ako aj ostatných zástupcov našej herpetofauny najviac ohrozuje ničenie ich prirodzených biotopov (vysušovanie močiarov, pretváranie lesnej krajiny na kultúrnu krajinu a pod.). Naša vretenica obyčajná patrí v rebríčku nebezpečných hadov žijúcich v Európe na predposlednom mieste. Za ňou je už len vretenica malá (Vipera ursini) spolu s vretenicou stepnou (Vipera aspis). Ale je tu však jeden háčik. Jed našej vretenice je veľmi účinný a už 15 mg jedu usmrtí dospelého človeka. Obsah jedových žliaz vretenice obyčajnej je však len 10 mg. Pri uhryznutí a vstreknutí plnej dávky jedu sa do rany dostáva maximálne 3 mg jedu, obyčajne však ešte menej. Zdravého dospelého človeka teda uhryznutie bezprostredne neohrozí. V prepočte na hmotnosť malého dieťaťa je však dávka 2, 5 mg už smrteľná. Tak isto môžu nastať komplikácie aj u chorého človeka či človeka alergického na živočíšne jedy.
Pri priamom stretnutí s jedovatým hadom netreba podliehať panike. Vôbec nie je pravda, že hady prenasledujú človeka, keď sa dá do behu, had sa radšej odplazí do úkrytu a vyhne sa tak priamej konfrontácii s človekom. Práve naopak, stretnutie s človekom sa väčšinou pre hada skončí smrťou.
Človek by si mal uvedomiť, že hady tiež patria na našu planétu a sú dokonca významnými predátormi hlodavcov. Napríklad v bývalej Juhoslávii vyhlásili pred niekoľkými rokmi odmenu za každého zabitého hada. V niektorých oblastiach takto úplne vyhubili hady a príroda musela pristúpiť na reguláciu hlodavcov inou metódou. Rozšíril sa myší mor, ktorým sa nakazili aj ľudia. Podobné ”poľovačky” sa v minulosti konali aj u nás, no našťastie nie s takým drastickým výsledkom.
Aj najopatrnejšiemu človeku pohybujúcemu v prírode sa môže stať, že ho vretenica uhryzne (nie uštipne !!!). V takejto situácii treba v prvom rade zachovať pokoj a rozvahu. Ranu zaškrtíme škrtidlom, ktoré dáme medzi uhryznuté miesto a srdce. Povoľujeme ho každých 30 minút na dobu 1 - 2 minúty, mierne ho posunieme smerom k srdcu. Vysatie a rozrezávanie rany sa neodporúča. Pri vysatí rany sa totiž môže stať, že sa otrávi aj záchranca, pretože jed vnikne do organizmu aj malou priam mikroskopickou rankou. Pri rozrezaní umožníme jedu ešte viac vnikať do rany cez narezanú pokožku. Jed sa teda snažme iba mechanicky vytlačiť spolu s krvou.
Postihnutému môžeme podávať kávu alebo čaj. V žiadnom prípade však nie alkohol. Snažíme sa pacienta udržať v kľude a v suchu. Veľkú úlohu však hrá aj šok pacienta. Práveže mnoho uhryznutých pacientov zomiera na tento šok a nie na následky samotného uhryznutia vretenicou. Po poskytnutí prvej pomoci už nastáva práca pre lekára - podanie séra.
Najlepšia rada je vyhnúť sa stretnutiu s jedovatým hadom. A keď už sa s ním stretnete, neublížte hadovi a neublíži on ani vám.
Treba si vždy zapamätať, že žiadny živočích neútočí bez predchádzajúceho priameho ohrozenia. Každý by sa mal snažiť o zachovanie života na našej planéte - Zem v akejkoľvek forme, či už je to had alebo rozmaznaný domáci pes či mačka.
Skúsme sa riadiť heslom: ”Nechať žiť, pomáhať prežiť”.

Summary:
The viper (Vipera berus)
in the nature, with an appendix to its bite.
The author proceeds in details with the ethology of the viper - our single venomous snake - demonstrations of its bite, first aid after the bite. He also appeals to a need of its protection not only in our country but also in other countries as well.


Autor: Juraj Popluhár
Foto: Štefan Čambal

| Vytlačiť článok |

Šefredaktor | 17.7.2007 16:21 | 1 komentár | 9540x


www.aquabooks.cz zoochov.cz