Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

SURINAME, 1991, čistá kolekcia

Vivaristika na známkach

Nádherná. Čistá. Nenechá zanieteného človeka prejsť okolo seba len tak. Bez toho, aby aspoň myšlienka na ňu samotnú ho neprenasledovala, kým aj napriek vyššej cene nesiahne do vrecka a nekúpi ju...
Presne tak aspoň na mňa zapôsobila úžasná kolekcia známok hadov zo Surinamu, vydaná v roku 1991, keď som ju zazrel v článku už nejestvujúceho časopisu Aquatera, kde o nej pripravil krátky článoček zberateľ Július Karabinoš z Nitry. Nebol by som si myslel, že raz ju budem mať vo svojej vlastnej zbierke.

Surinam je prímorský štát v Južnej Amerike pri pobreží Atlantického oceánu. Jeho susedmi sú Brazília, Francúzska Guyana a Guyana. Takmer polovica obyvateľstva krajiny žije v hlavnom meste Paramaribo. Prevažnú časť vnútrozemia vypĺňajú pralesy a savany.
Bývalá holandská kolónia Surinam v Južnej Amerike (severne od Brazílie) získala nezávislosť roku 1975. Podľa ústavy, zrušenej roku 1980, bol Surinam parlamentnou republikou.
Surinam objavili roku 1499 španielski moreplavci Alonso de Ojeda, Amerigo Vespucci a Juan de la Cosa, ale neosídlili ho, aj keď si Španielsko roku 1594 Surinam privlastnilo, zostal aj naďalej neobývaný. V prvej polovici 17. storočia sa o jeho kolonizáciu pokúsili Holanďania, Briti a Francúzi. Prvú trvalú osadu založil roku 1651 na rieke Suriname Angličan Hugh Willoughby a právo na ňu mu roku 1662 potvrdil anglický kráľ Karol I. darovacou listinou. Osadu posilnili aj židovskí kolonisti.
Prezident Surinamu Ronald VenetiaanRoku 1667 získali kolóniu Holanďania výmenou za Nový Amsterdam (dnešný New York). Roku 1683 vznikla holandská spoločnosť Surinam, ktorá rozvíjala otrokárske plantážnické hospodárstvo. Viedenský kongres potvrdil Surinam ako holandskú korunnú kolóniu. Až do zrušenia otroctva roku 1863 pracovali na plantážach africkí otroci, čínsky kuliovia a robotníci z Indie a Indonézie. Roku 1975 získal Surinam samostatnosť a bola vyhlásená republika. Vláda ministerského predsedu Hencka Arrona proklamovala politiku neúčasti v politických a vojenských blokoch. Po vojenskom prevrate roku 1980 prevzala vládu osemčlenná národná vojenská rada. Pokus o prevrat proti vojenskej vláde, zorganizovaný tohto roku zahraničnými žoldniermi, skončil neúspechom. Po zrušení ústavy a po vyhlásení výnimočného stavu sa roku 1982 stal hlavou štátu plukovník Dési Bouterse. Prechodná ústava mala zmeniť Surinam na socialistický štát. Na začiatku roku 1983 pozastavilo Holandsko všetku hospodársku pomoc tvoriacu tretinu príjmu Surinamu. Vo februári 1983 bola menovaná vláda v čele s ministerským predsedom Errolom Alibuxom. Vláda začala jednať s Brazíliou, ktorá prisľúbila Surinamu rozsiahlu hospodársku a vojenskú pomoc. Roku 1986 vypukla pod vedením Ronnieho Brunswijka vzbura, ktorá prerástla do občianskej vojny, predbežnú mierovú dohodu sa podarilo uzavrieť v marci 1991. Roku 1986 obyvateľstvo ľudovým hlasovaním prijalo novú ústavu a v januári 1988 bol v slobodných voľbách zvolený prezidentom Ramsewak Shankar, ktorého neskôr vystriedal Johan Kraag, v septembri 1991 Národná ľudová rada zvolila prezidentom Ronalda Venetiaana.
Rieka Suriname v SurinamePri pobreží Atlantického oceánu sa vyplňuje nížina. Na juhu zasahuje na územie Surinamu Guyanská vysočina, jej najvyššie vrcholky presahujú 1 000 m nadmorskej výšky. Rieky s množstvom vodopádov a perejí majú dostatok vody po celý rok. Najvýznamnejšie sú Courantyne a Marowijne. Veľká priehradná nádrž Van Blommestein Meer je na rieke Suriname. Tropická rovníková klíma má priemerné ročné teploty medzi 25,5 °C až 28 °C. Paramaribo má ročný priemer 26,5 °C. Priemerné ročné úhrny zrážok sú od 2 000 mm do 3 500 mm, Paramaribo 2 300 mm.

Kolekcia dvanástich juhoamerických druhov hadov umiestnená nezvykle na trojuholníkových známkach patrí rozhodne k najkrajším svojho druhu na svete. Na bielom podklade ilustrátor ich zachytil v portréte, pričom poodhalil aj kúsok sfarbenia ich tela tak detailne a majstrovsky, že pri pozornej štúdii možno rozpoznať tak typické detaily daného druhu hada. Nie je bez zaujímavosti, že podľa katalógu Yvert et Telier má hodnotu 125,- FRF. Hodnota samotných segmentov kolekcie je od 25 c do 200 c. Hodnota čistej kompletnej kolekcie je približne 20 €.

Zobrazené druhy /podľa údajov na jednotlivých dieloch kolekcie/:

Corallus caninus, Corallus enydris – 25 c
Boa constrictor, Lachesis muta – 35 c
Crotalus durissus, Micrurus surinamensis – 60 c
Eunectes murinus, Clelia cloelia – 75 c
Epicrates cenchris, Chironius carinatus – 110 c
Spilotes pullatus, Oxybelis argenteus – 200 c















Zo zbierok Štefan Čambal, VIVARISTA.sk

| Vytlačiť článok |

Šéfredaktor | 7.6.2009 10:38 | 0 komentárov | 4283x


www.aquabooks.cz zoochov.cz